Herec Lukáš Langmajer, známy z filmov Bobule či Babovřesky, sa nikdy netajil tým, že jeho cesta k životnej rovnováhe bola strmá a bolestivá. Kedysi stál na pokraji života a smrti – doslova. Dnes otvorene hovorí o svojom boji s depresiami, závislosťou a o tom, ako mu osudová žena Lucia pomohla nájsť nový zmysel života.
Temné roky v tieni brata
Ako mladší brat známeho herca Jiřího Langmajera prežíval Lukáš roky pocitu menejcennosti. Porovnávania boli nevyhnutné – zo strany verejnosti aj v jeho vlastnej hlave. „Nevedel som, čo poriadne chcem. Niekoľkokrát som chcel spáchať samovraždu. Skočil som aj pod vlak, vytiahol ma kamarát, ktorý nedávno zomrel na rakovinu,“ prezradil pre portál iPrima s bolestivou úprimnosťou. Písal portál Dobré noviny.
Detstvo plné nedorozumení
Langmajer nepatril medzi „jednoduché“ deti. V škole mal problémy so sústredením a učením, ktoré vtedy nikto nevedel presne pomenovať. Až v dospelosti pochopil, že išlo o neurovývinové poruchy. „Môj otec povedal mojim deťom, že som bol veľmi zlým študentom, pretože som na to kašľal. Ja som sa ale snažil,“ priznal herec pre iPrima. Pokus o štúdium na učilišti ako automechanik skončil ďalším sklamaním: „Zistil som, že som ľavý.“
Život na hrane
Úspech v herectve nepriniesol vnútorný pokoj. Naopak – úzkosti a pochybnosti viedli k sebadeštrukcii. Alkohol sa stal jeho každodenným únikom. „Keby som chlastal ďalej, Lucinka by odo mňa odišla. Tak som povedal dosť. Došlo mi, že by som už nikoho nemal, zostal by som sám, najskôr by som sa upil a raz by sa mi podarilo sa zabiť.“
Osudové stretnutie v kaviarni
Všetko sa zmenilo v roku 2008. V kaviarni vydavateľstva stretol ženu, ktorá sa mu stala záchranným lanom. Lucia, dnes jeho manželka, vtedy urobila prvý krok. „V kaviarni jedného vydavateľstva v polovici roku 2008. Sedel v rohu pri stole s mojím kolegom Darkom,“ spomína Lucia pre iDnes. „Prišla sa mi tam ukázať a bolo mi viac než jasné, že vie, čo chce,“ doplnil Lukáš. „Blond vlasy, šedé džínsy, podpätky, výrazné linky očí…“
Hoci začiatky neboli jednoduché, Lucia pri ňom stála aj počas najťažších chvíľ. Bola to práve ona, kto mu pomohol postaviť sa zo dna a nájsť novú rovnováhu.
Nový začiatok a rodina ako kotva
Dnes sú rodičmi dvoch detí – syna Mikuláša a dcéry Magdalénky. Lukáš si váži každý jeden deň, ktorý môže prežiť s rodinou. Na sociálnych sieťach neváha vyjadriť lásku svojej žene:
„Poznáme sa, stále si chutíme, stále sa tešíme, spolu hrešíme, tešíme. Mamou a otcom sme sa stali, hranicu štyroch krížikov prekonali, koľko vlasov mi ubudlo, jej vrások so mnou pribudlo. Je krásna, snáď ešte krajšia.“
Nezahojené rany
Napriek všetkému dobrému, čo ho dnes obklopuje, niektoré vzťahy ostávajú chladné – predovšetkým ten s bratom Jiřím. „Kým niektoré rodiny bez seba nemôžu byť, my – ako sa zdá – áno. Bohužiaľ,“ priznal starší Jiří Langmajer s nádejou, že raz obaja dospejú a vzťah sa možno zmení.
Príbeh Lukáša Langmajera je výpoveďou o tom, že aj keď sa človek ocitne na pokraji, nie je to koniec. Niekedy stačí jeden človek, jedno stretnutie, ktoré dá zmysel pokračovať. V jeho prípade to bola Lucia – žena, vďaka ktorej sa z priepasti vrátil späť k svetlu.
