Bývalá nemecká biatlonistka a dvojnásobná olympijská víťazka Laura Dahlmeierová sa z Pakistanu už nikdy nevráti. Jej telo po tragickej nehode zostalo na hore Laila Peak a podľa najnovších informácií ho už nebude možné nikdy nájsť.
Laura, ktorá po ukončení športovej kariéry našla vášeň v horolezectve, zahynula koncom júla počas zostupu z hory. V tom čase bola súčasťou malej expedície, ktorá sa snažila získať jeden z najkrajších, no aj najnebezpečnejších vrcholov Karakoramu.
Podľa dostupných informácií došlo počas zostupu k náhlemu zosuvu skál, ktorý ju zasiahol a spôsobil fatálne zranenia. Záchranná akcia bola okamžite zorganizovaná, no rýchlo sa ukázalo, že šance na jej prežitie sú nulové. Záchranári napokon ustúpili – aj z rešpektu k jej poslednej vôli, aby nikto neriskoval vlastný život pri pokuse o záchranu.
„Radi by sme Lauru priniesli domov. Ale nebolo možné ju vyzdvihnúť. Keď Thomas Huber opäť išiel na Laila Peak, nikde ju nenašli,“ povedal jej otec Andreas Dahlmeier pre rakúsky portál Heute. „Takže Laura zostáva na hore. Nie je šanca zachrániť ju,“ dodal so zjavnou bolesťou v hlase. Otec potvrdil, že druhý pokus o vyzdvihnutie jej tela, ktorý sa uskutočnil začiatkom septembra, skončil neúspešne. O výpravu sa postaral Thomas Huber, známy nemecký horolezec a zároveň blízky priateľ Laury. Spolu s americkým horolezcom Tadom McCreom sa vydali späť na Laila Peak, aby jej rodine priniesli aspoň istotu.
„Presne som vedel, kam musíme ísť, aby sme mali optimálny výhľad,“ vysvetlil Huber. „Mali sme so sebou ďalekohľad s 30-násobným zväčšením, ktorým sme prehľadávali terén, a tiež dron. Ak by sme Lauru našli, vyliezli by sme na stenu a zachránili ju. Ako sme však očakávali, Laura už nebola na mieste nehody.“ Podľa jeho odhadov sa telo mohlo zrútiť zo skalnej steny po ďalšom zosuve pôdy. V náročnom teréne, kde sa neustále mení štruktúra snehu a kameňa, je prakticky nemožné určiť, kam mohli jej pozostatky zmiznúť.
Huber, ktorý s Dahlmeierovou zdieľal lásku k prírode aj k extrémnym výzvam, opísal celý návrat na horu ako emocionálne náročnú misiu. „Laura bola výnimočný človek. Vždy pristupovala k veciam s pokorou a rešpektom. Hory milovala – a vedela, aké riziká prinášajú,“ povedal pre Heute. Laila Peak, ktorá sa týči do výšky 6096 metrov, patrí medzi najfotogenickejšie hory v Pakistane, no zároveň aj medzi tie najmenej prístupné. Strmé skalné steny a nepredvídateľné počasie z nej robia výzvu, ktorú zvládnu len tí najskúsenejší horolezci.
Laura Dahlmeierová bola jednou z najúspešnejších biatlonistiek svojej generácie. Počas kariéry získala dve olympijské zlaté medaily, sedem titulov majsterky sveta a viac ako 50 pódiových umiestnení vo Svetovom pohári. Kariéru ukončila v roku 2019 vo veku len 25 rokov, s odôvodnením, že chce „žiť plnší život mimo biatlonových tratí“. Po skončení kariéry sa začala venovať horolezectvu, turistike a práci s mládežou. V jednom z rozhovorov pre ARD priznala, že ju hory priťahujú od detstva: „Tam hore sa cítim slobodná. Je to iný druh boja – proti sebe, nie proti súperom.“
Táto vášeň sa jej napokon stala osudnou. Napriek tomu, že jej telo už zrejme nikto nenájde, mnohí ju považujú za symbol odvahy a pokory – ženy, ktorá odišla v súlade s tým, čomu celý život verila.
