Emil Horváth oslavuje 80-ku s kolegami, ktorých sám kedysi učil. V divadle dnes stojí po boku tých, ktorých pred rokmi viedol k hereckému umeniu.
Umenie nestačí len cítiť – treba na sebe aj makať
Herecký svet je nevyspytateľný – nestačí len talent. Svoje o tom vie Emil Horváth, uznávaný herec a dlhoročný pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako sám hovorí, umelecké povolania si vyžadujú nielen iskru talentu, ale predovšetkým tvrdú prácu. „Herecké povolanie je také, že čakáme vždy od premiéry k premiére, od projektu k projektu, ako to vyjde, ako zasiahneme diváka, či ho oslovíme. Je to vždy o tom, či to dielo, ktoré stvoríme, zapôsobí. Tak beriem aj ocenenie mojej tvorivej práce. Samozrejme, človeka to poteší, pretože napokon každý sa snaží v živote uspieť, a pokiaľ človek robí všetko pre to, aby to tak bolo, tak je určite šťastný,“
„Talent je základ, no 70 až 80 % úspechu tvorí drina,“ povedal pre magazín Šarm. Horváth počas svojej pedagogickej kariéry vychoval množstvo študentov, pričom desať z nich dnes tvorí jeho kolektív v Slovenskom národnom divadle.
Študenti ako kolegovia: Bárta, Haydu a ďalší
Horváth priznáva, že výučba herectva nie je o jednoduchom zadávaní úloh – je to skôr objavovanie osobnosti a tvorivého potenciálu. „Každý študent musí nájsť vlastný rukopis. My mu môžeme len ukázať cestu,“ vysvetľuje.
Medzi jeho bývalými študentmi nájdeme známe tváre ako Alexander Bárta či Karin Haydu. Tá mu nedávno verejne poďakovala počas odovzdávania ocenenia Krištáľové krídlo. Scéna so slzami dojatia a srdečným objatím bola dôkazom, že ich spojenie presahuje bežný učiteľský vzťah.
Herectvo nie je matematika – je to kontakt s divákom
Aj keď je Emil Horváth už dávno za učiteľským stolom, na hereckom poli nespomaľuje. Naopak – stále hrá v divadle aj televízii. Nedávno ho diváci videli v dvoch premiérach v Slovenskom národnom divadle – vo Falošnej note a Zdravom nemocnom, kde účinkoval po boku Milana Kňažka.
Za svoju prácu získal ocenenie najlepšieho herca, no ako sám hovorí, takéto uznania treba brať s pokorou: „Herectvo nie je exaktná veda. Ide o to, či oslovíte diváka. A keď sa to podarí, človek môže byť šťastný.“
Napriek veku sa necíti unavený ani nasýtený – naopak, stále ho ženú nové výzvy. „Nemusím snívať o rolách, som spokojný s tým, čo mám. Na svoj vek mám práce až-až,“ uzatvára so šarmantným úsmevom.
