Opatrenie rakúskej vlády spustilo rozhodnutia, ktoré môže ovplyvniť turizmus či príjem do štátnej kasy. Zavedená daň spôsobila, že letecké spoločnosti začali rušiť niektoré lety z viedenského letiska.
Rakúska vláda, rovnako ako Slovensko, potrebuje konsolidovať verejné financie. Zavedená letecká daň sa však nepáči spoločnostiam, kvôli ktorým sa letisko vo Viedni ocitlo pod výrazným tlakom.
Náklady sa prenášajú aj na cestujúcich
Ako informuje STVR, nízkonákladová spoločnosť Wizz Air oznámila úplný presun do Bratislavy. Konkurenčný Ryanair nateraz ruší časť letov, presnejšie tri linky a jedno lietadlo poputuje na bratislavskú základňu letiska.
„Taliansko, Maďarsko, Švédsko či Slovensko, na rozdiel od Rakúska, nemajú letecké dane. Bratislava je menej ako hodinu vzdialená a znížila poplatky o polovicu,“ ozrejmil šéf leteckej spoločnosti Ryanair.
Zvýšené náklady sa prenášajú aj na pasažierov, pretože pri odlete z viedenského letiska do inej krajiny, sa do ceny letenky započítava aj špeciálna ekologická daň v sume dvanástich eur. Letisko v reakcii na vládne opatrenie znížilo poplatky o približne päť percent.
„Pri lacných letenkách tvorí dvanásťeurový poplatok za pasažiera významnú časť ceny. A tak sa Ryanair snaží dosiahnuť zrušenie tejto dane,“ vysvetľuje ekonóm Viedenského inštitútu pre hospodársky výskum Oliver Fritz.
Konkurenčný súboj nízkonákladoviek
Odborníci dodávajú, že z rozhodnutí leteckých spoločností bude profitovať letisko v Bratislave, ktoré tak môže zažiť konkurenčný boj dvoch nízkonákladoviek, z čoho môžu rovnako ťažiť napokon samotní cestujúci. Ryanair a Wizz air sa pokúsia zabojovať o niektoré lukratívne destinácie.
„Letecké spoločnosti sa budú snažiť získať podiel na trhu aj za cenu nejakých interných strát,“ ozrejmil Benedikt Badánik z Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline.
Rakúska vláda kritiku odmieta, no odborníci varujú, že lacnejšie letenky na Slovensku môžu prilákať aj časť cestujúcich z Viedne. „Očakávame naozaj enormný nárast. Tento rok zhruba dva milióny cestujúcich vybavíme ročne, na budúci rok to má byť až tri milióny,“ pokračuje hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.
Je nutné zlepšiť spojenie
Kapacita letiska podľa hovorkyne nepredstavuje problém, musia však vyriešiť personálnu otázku a najať nových zamestnancov.
„Ak chce slovenská vláda urobiť z bratislavského letiska konkurencieschopné voči tomu viedenskému, bude potrebné zlepšiť spojenie medzi oboma letiskami, ako aj s železničnou stanicou či centrom mesta,“ dodáva ekonóm Fritz.
Experti na záver dodávajú, že lacnejšie letenky budú spoločnosti ponúkať iba do okamihu, kým jeden z dopravcov nevytlačí z Bratislavy toho druhého.
