Byť pripravený na každú situáciu počas dovolenky je síce rozumné, no keď ide o antibiotiká, môže to mať vážne následky. Slováci si ich pred letom pýtajú od lekárov „pre istotu“. No odborníci varujú, že neuvážené užívanie môže vyvolať alergie, zlyhanie liečby a urýchliť celosvetový problém rezistencie baktérií.
Pred dovolenkou si mnohí Slováci dávajú predpísať antibiotiká aj bez aktuálnych zdravotných ťažkostí. Niektorí ich chcú mať „v zálohe“, ak by počas ciest náhodou ochoreli. Lekárne tak hlásia nárast záujmu o najmä trojdňové antibiotiká na dýchacie ťažkosti a pacienti sú ochotní zaplatiť si ich aj z vlastného vrecka.
Podľa viceprezidentky Slovenskej lekárnickej komory Miroslavy Snopkovej sa ľudia často otvorene priznávajú, že ich berú čisto preventívne, píše portál tvnoviny.sk.
„Evidujeme aj, že ľudia sa priznajú alebo povedia, že to majú preventívne, keby náhodou sa na dovolenke stretli s nejakou infekciou, tak si to berú do lekárničky,“ uviedla Miroslava Snopková.
Dvanásťnásobný nárast: Dovolenky rozhýbali štatistiky predpisovania
Všeobecná zdravotná poisťovňa zaznamenala výrazný nárast predpisov na spomínané trojdňové antibiotikum. Kým v marci 2023 ich lekári predpísali 446 balení, v máji to bolo už viac než 5500 – čo predstavuje viac než dvanásťnásobný nárast.
Hovorkyňa poisťovne Danka Capáková uvádza, že toto číslo nemožno vysvetliť prirodzeným výskytom chorôb. Jasne ukazuje, že ide o predsezónne zásobenie pred dovolenkami.
„Z týchto čísiel je zrejmé, že ide o zabezpečenie si antibiotík pred dovolenkovou sezónou. Je to viac ako dvanásťnásobný skok, ktorý nie je možné vysvetliť bežnou sezónnosťou ochorení,“ priblížila Capáková.
Skryté riziká
Podľa všeobecného lekára Mariána Šótha, ktorý zároveň zastupuje Asociáciu súkromných lekárov, si mnohí neuvedomujú, že antibiotiká nie sú obyčajné lieky. Mali by byť užívané len na základe lekárskeho posúdenia. Ak ich ľudia začnú brať sami, môžu sa vystaviť alergickým reakciám – najmä v kombinácii so slnečným žiarením.
„Mali by podliehať nejakému odporučeniu alebo schváleniu lekárom, samozrejme, pacienti sa vystavujú možno aj alergickým reakciám, keď budú užívať antibiotiká a súčasne sa slniť,“ povedal Šótha.
Navyše, zápaly hrdla, ktoré si Slováci často „poisťujú“ antibiotikami, sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu – a vtedy sú antibiotiká úplne neúčinné.
Antibiotická rezistencia
Nezodpovedné užívanie antibiotík neprináša len individuálne riziká. Prispieva k narastajúcemu globálnemu problému – rezistencii baktérií.
Ako upozorňuje Miroslava Snopková, zvyšky antibiotík sa dostávajú do pôdy a prostredia, kde podporujú vznik odolných kmeňov baktérií. Paradoxne tak môže byť človek rezistentný voči liečbe, aj keď sám antibiotiká nikdy neužíval.
„Prispievajú k tomu, že sa nám do pôdy a inde do životného prostredia dostávajú zvyšky týchto antibiotík, ktoré môžu spôsobovať rezistenciu baktérií. Človek, ktorý sa nakazí takouto baktériou, môže už mať rezistenciu na antibiotikum, aj keď ho nikdy neužíval,“ dodala.
Zatiaľ čo antibiotiká do dovolenkovej lekárničky si berieme často zbytočne, v letných mesiacoch ich lekári predpisujú skutočne častejšie – najmä na kožné infekcie, boreliózu či problémy s močovými cestami. Odborníci preto radia – nespoliehajte sa na samoliečbu, ale konzultujte každý zdravotný problém s lekárom.
