Mnoho aspektov lex atentátu sa nepozdáva opozičnému hnutiu Progresívne Slovensko, ktoré sa obrátilo na Ústavný súd.
Začiatkom júla 2024 podpísal prezident Peter Pellegrini zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, takzvaný lex atentát.
Zákaz zhromaždenia aj doživotná renta
Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní a začal byť účinná od 15. júla.
Legislatíva po novom zakáže zhromaždenie, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta.
Zákaz zhromaždení bude po novom platiť aj v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. Zakázané bude zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení a ak medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení, ako aj vtedy, ak verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér budú mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Podmienka vzniku práva na tzv. doživotnú rentu bude naviazaná na trvanie funkčného obdobia prezidenta.
Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat.
Nesúlad prijatých zmien s Ústavou
Mnoho aspektov lex atentátu sa nepozdáva opozičnému hnutiu Progresívne Slovensko (PS), ktoré sa obrátilo na Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý posúdi ústavnosť zákona.
Návrh skupiny opozičných poslancov v časti namietaného nesúladu s ústavou prijal ÚS v stredu na ďalšie konanie. Opozičné hnutie PS pri podaní argumentovalo, že legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu. Kritizovalo tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní.
„Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra, alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS).
„Zároveň namietame aj nesúlad jednotlivých prijatých zmien s Ústavou SR – všeobecné obmedzenie zhromažďovacieho práva na určitých miestach či celkovú rezignáciu štátu na jeho pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred protidemonštráciou,“ skonštatovala ďalej.
Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) hovorila o lex atentáte ako o nebezpečnom nástroji. „Jeho široké oprávnenia umožňujú tejto vládnej koalícii v tom najhoršom prípade znemožniť konanie protestného zhromaždenia, a preto máme všetky dôvody domnievať sa, že v skutočnosti lex atentát mohol len pripraviť pôdu pre možné obmedzenia akýchkoľvek kritických protestov v praxi,“ povedala.
