Orbán kritizoval prijatú dohodu o poskytnutí pôžičky Ukrajine. Rozhodnutie podľa neho privedie Európu bližšie k vojne. Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Česká republika mala inú pozíciu ako Slovensko a Maďarsko, ktoré nepodporili závery Európskej rady, avšak spoločne s nimi odmietla za pôžičku Ukrajine ručiť, dodáva Politico.
„Vyzerá to ako pôžička, ale Ukrajinci ju, samozrejme, nikdy nebudú schopní splatiť. Takže sú to v podstate stratové peniaze. A tí, ktorí za touto pôžičkou stoja, ponesú zodpovednosť a finančné dôsledky,“ povedal Orbán.
Nedáva logiku platiť peniaze na dva roky
Predseda maďarskej vlády sa vyjadril kriticky napriek tomu, že Maďarsko sa spolu so Slovenskom a ČR na spoločnom dlhovom programe nebude podieľať. „Pôžička si vyžadovala jednomyseľné rozhodnutie a nakoniec sme sa vzdali práva veta a výmenou za to sme získali výnimku,“ skonštatoval Orbán.
Hoci maďarský premiér považuje konečný výsledok za zlý, reparačná pôžička s využitím ruských aktív v Európe by podľa neho bola ešte horšia. „Reparačná pôžička by znamenala okamžitú vojnu. Zamyslite sa nad tým: sú tu dve strany, ktoré proti sebe bojujú. Vy ste tá tretia, ktorá tam príde, zoberie jednej obrovské množstvo peňazí a dá ich jej nepriateľovi. Čo to znamená? Je to vojna,“ myslí si maďarský premiér.
Babiš na nočnom brífingu zdôraznil, že jeho postoj je od pozície Orbána a predsedu vlády SR Roberta Fica odlišný. „Česká republika má inú pozíciu než Maďarsko a Slovensko. Tieto dve krajiny de facto odmietli závery Rady, ako boli navrhnuté. My sme ich odsúhlasili, ale s podmienkou, že neručíme za tie úvery,“ povedal.
Nový český premiér vysvetlil, že dôvodom na odmietnutie záruk je snaha ochrániť domáce financie, čo už avizoval pred odletom do Bruselu. Babiš sa tiež pozastavil nad načasovaním finančnej pomoci pre Ukrajinu v kontexte očakávaných mierových rokovaní. „Pokiaľ sme tak blízko mieru, nedáva mi logiku schvaľovať peniaze až na roky 2026 a 2027,“ vyhlásil.
Výzva spojencom
Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala, že je „veľmi dôležité“ prinútiť 27 krajín, aby sa dohodli na pôžičke vo výške 90 miliárd eur. „Existuje veľa ľudí mimo Európskej únie a, bohužiaľ, aj v Európskej únii, ktorí sa nás snažia rozdeliť,“ dodala.
Poľský premiér Donald Tusk označil rozhodnutie o financovaní Ukrajiny za „dnes peniaze alebo zajtra krv“. Úradníci EÚ dúfali, že ak únia bude pokračovať vo využívaní zmrazených aktív pre Ukrajinu, ďalší západní spojenci, ako napríklad Spojené kráľovstvo, Kanada a Japonsko, budú nasledovať tento príklad. Teraz nie je jasné, ako zareagujú.
Brusel však vyzval spojencov mimo EÚ, aby poskytli približne 45 miliárd eur na pokrytie zvyšku odhadovaných 136 miliárd eur, ktoré Ukrajina potrebuje na vojenské a civilné financovanie v rokoch 2026 a 2027.
Hrozí, že prídu o peniaze na výrobu dronov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal lídrom EÚ, že rozhodnutie použiť zmrazené aktíva Ruska na obranu jeho krajiny bolo „jedným z najjasnejších a najmorálnejších rozhodnutí, aké kedy bolo možné urobiť“.
Dohoda zabezpečuje, že Ukrajina bude môcť na budúci rok vykryť svoj rozpočtový deficit vo výške 71,7 miliardy eur a naďalej financovať svoju obranu proti ruským silám. Pôžička je podľa vyhlásenia určená aj na „posilnenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu“. Text tiež vyzýva Kyjev, aby pokračoval v boji proti korupcii a presadzoval zásady právneho štátu.
Medzitým budú diplomati „pokračovať v práci na technických a právnych aspektoch“ v súvislosti s reparačnou pôžičkou, uvádza sa vo vyhlásení. Zelenskyj tiež varoval, že Ukrajine hrozí, že jej dôjdu peniaze na výrobu dronov, ktoré sú kľúčovou súčasťou jej obrany proti ruskej invázii.
