V spoločnosti narastá počet psychických problémov, no dostupnosť pomoci zo strany štátu zaostáva. Sú to práve mimovládne organizácie, ktoré v mnohých prípadoch nestíhajúci štát nahrádzajú. Rovnako aj podpora mimovládok pre ukrajinských utečencov bola masívna, no čelí politickým útokom zo strany politikov Smeru-SD. Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský v relácii Téma s Petrom Bielikom vysvetľuje, ako organizácia postupovala, ako financovala svoju činnosť a prečo považuje obvinenia za účelové a nepravdivé.
Keď 24. februára 2022 vypukla ruská invázia na Ukrajine, Liga za duševné zdravie zareagovala promptne. „Asi dva dni po vypuknutí ruskej agresie sme sa na správnej rade rozhodovali, ako na túto situáciu zareagovať,“ uviedol riaditeľ Andrej Vršanský. Liga funguje 25 rokov ako nezisková organizácia so zameraním na zlepšenie dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie najmä pre tých, ktorí ju nemajú. Prvým krokom bolo zriadenie telefonickej linky pre Ukrajincov, ktorú sa podarilo otvoriť už 8. marca.
„Operátor nám zadarmo poskytol technické zázemie, aby sme mohli túto linku spustiť,“ spomína Vršanský. Liga vyzvala ukrajinsky hovoriacich odborníkov s psychologickým alebo psychiatrickým vzdelaním, aby sa zapojili. Prihlásilo sa 10 až 15 ľudí, ktorí začali poskytovať podporu utečencom.
Namiesto veľkých festivalov komunitné aktivity
V diskusii sa objavila aj otázka, či Liga naozaj organizovala stovky festivalov ročne, ako to vyplývalo z niektorých správ. „Robili sme komunitné stretnutia, kde bola ukrajinská aj slovenská komunita,“ vysvetľuje Vršanský. Pod pojmom „festivaly“ sa skrývali menšie kultúrne a športové akcie, ktoré mali za cieľ integrovať utečencov a poskytnúť im psychosociálnu podporu. „To, čo sme my nazvali festivalmi, boli komunitné stretnutia s kultúrnym nádychom – akési jarmoky, kde sa predávali rôzne výrobky, ponúkalo sa jedlo a cieľom bolo, aby sa jednotlivé komunity medzi sebou lepšie spoznali. Máme k tomu aj rozsiahlu fotodokumentáciu,“ zdôraznil Vršanský.
Súkromné aj medzinárodné zdroje
Liga za duševné zdravie čerpala financie z viacerých zdrojov. Najväčším donorom bola americká humanitárna organizácia Direct Relief, ktorá poskytla približne 4 milióny eur. Ďalšie 4 milióny prišli od UNICEF-u, pričom tieto prostriedky boli určené najmä na aktivity pre deti a mládež. Program EU-CARE ďalej prispel sumou okolo 2 miliónov eur. „To, že sme získali 2 milióny z EU-CARE, to nie je kruciálna vec, bez ktorej by sme neposkytovali ďalšie služby,“ vysvetlil Vršanský.
Financovanie bolo často spätne preplácané, čo znamenalo, že Liga musela aktivity najskôr zrealizovať a až potom žiadať o refundáciu. „Vypýtali sme si úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý bol v podstate krytý záväzkom preplatiť peniaze zo zmluvy,“ objasnil Vršanský. Liga mala v roku 2023 príjem viac ako 8 miliónov eur, čo jej umožnilo udržať vysoký štandard profesionality a transparentnosti.
Otázky o transparentnosti a efektivite
Na otázky ohľadom efektívnosti vynaložených prostriedkov a prehľadnosti účtovníctva Vršanský reagoval: „Keby sa nás páni z úradu vlády opýtali, radi by sme im ukázali náš informačný systém.“ Liga podľa neho eviduje všetky aktivity, výdavky aj zapojených ľudí vo vlastnom informačnom systéme a je pripravená ich kedykoľvek predložiť na kontrolu.
Vršanský vysvetlil, že systém financovania je nastavený tak, aby štát alebo donor preplácal paušálne príspevky na odpracované hodiny expertov. „Pri činnostiach, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, sa ustálil štandard, podľa ktorého sa preplácajú odpracované hodiny expertov. Organizácie pritom musia preukázať, že ide skutočne o tých odborníkov, ktorí danú činnosť vykonávajú,“ uviedol. Napríklad v programe EU-CARE bola hodnota jednej hodiny stanovená na 6 eur, ku ktorej sa pripočítalo 40 % ako paušálny príspevok. Každá aktivita bola riadne zaúčtovaná a podliehala auditom.
Obvinenia odmieta, vyzýva na dialóg
Vršanský rezolútne odmietol obvinenia zo zneužitia financií, ktoré zazneli na tlačovej konferencii predstaviteľov Smeru-SD. „Z toho, čo odznelo na ich tlačovej konferencii, vyznieval celkový dojem, že sme peniaze použili inak, než sme deklarovali. Naznačovali tiež, že v súvislosti s voľbami sme údajne financovali, ktovie, možno aj vás – novinárov, opozíciu alebo niečo podobné. Ja o ničom takom neviem, ani si na nič také nespomínam.“
Podľa neho ide o účelové politické útoky, ktoré majú za cieľ diskreditovať občiansky sektor a odviesť pozornosť od skutočných problémov. „My sme si jasne povedali, že naše údaje sú natoľko spoľahlivé, že o ich správnosti nemáme najmenšie pochybnosti. Ak by nás kontroloval ktorýkoľvek úrad boja proti organizovanej kriminalite alebo iná inštitúcia, som si na sto percent istý, že všetko máme v úplnom poriadku. Nech pokojne prídu a následne uznajú, že sa mýlili a ospravedlnia sa, pretože takéto obvinenia nie sú na mieste,“ deklaroval Vršanský.
Profesionálny prístup namiesto dobrovoľníctva
Liga sa rozhodla pre profesionálny model práce namiesto čisto dobrovoľníckeho. „Práca s dobrovoľníkmi má pár úskalí. Je mýtus, že práca s dobrovoľníkmi je zadarmo. Potrebujú mať okolo seba podporný tím, aby vedeli vykonávať veci v potrebnej kvalite,“ vysvetľuje Vršanský. Podľa neho by pri čisto dobrovoľníckom modeli bolo potrebné zapojiť tisíce ľudí, čo je v praxi nereálne. „Povedali sme si, že pôjdeme cestou profesionalizácie, pretože potrebujeme zrealizovať množstvo aktivít. Množstvo ľudí potrebujeme obslúžiť v podstate okamžite,“ dodal.
Vršanský vyzval vládnych politikov na upokojenie situácie a otvorenosť v komunikácii. „Ak by páni mali skutočný záujem zistiť, ako to v skutočnosti je, moje telefónne číslo je verejne dostupné na našej webovej stránke. Ktokoľvek mi môže zavolať alebo napísať a rád im všetko vysvetlím. Naša finančná riaditeľka by im navyše ochotne predložila aj všetky účtovné doklady,“ uzavrel.
Diskusiu o mimovládnych organizáciách sledujte v relácii Téma s Petrom Bielikom
