Slovensko patrí medzi posledné krajiny Európskej únie, ktoré nemajú zákon o lobingu. To otvára dvere korupcii a netransparentným praktikám pri tvorbe zákonov a verejných politík. Mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris sa preto rozhodli konať. Predstavili spoločný návrh princípov regulácie lobingu a vyzvali vládu, aby na túto tému otvorila verejnú diskusiu.
Lobing, teda ovplyvňovanie rozhodnutí verejných činiteľov rôznymi záujmovými skupinami, je prirodzenou súčasťou demokratickej spoločnosti. Ako upozorňuje Katarína Batková z Via Iuris, problém nastáva v momente, keď tento proces prebieha potajomky a bez kontroly. „Ovplyvňovanie verejných politík je bežné, ale musí byť transparentné a kontrolované,“ zdôraznila na piatkovej tlačovej konferencii.
Podľa Batkovej by zákon mal jasne definovať základné pojmy – kto je lobista, kto je lobovaný a čo je samotný lobing. Takéto pravidlá by mali byť rovnaké pre všetkých a zároveň otvorené kontrole.
Kritika pokusov z minulosti
Mimovládne organizácie pripomenuli, že predchádzajúca snaha vlády o zavedenie regulácie lobingu cez novelu zákona o neziskových organizáciách narazila na kritiku doma aj v zahraničí. Vláda teraz avizuje nový návrh. Podľa mimovládok by sa mal pripravovať za účasti všetkých relevantných aktérov a v otvorenej diskusii.
Svoje návrhy zhrnuli v spoločnej publikácii, ktorá obsahuje analýzy a príklady zo zahraničia – vrátane prípadovej štúdie z Českej republiky, prehľadu situácie na Slovensku i odporúčané princípy a definície vhodné pre slovenské prostredie.
Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková upozornila, že chýbajúca regulácia vytvára priestor na skresľovanie pojmu „lobista“, ktorý sa v politickom diskurze zneužíva ako nadávka. Okrem toho podľa nej poslanci Národnej rady nie sú ochotní zverejniť, s kým o zákonoch diskutujú. V prieskume nadácie odpovedalo iba sedem opozičných poslancov. Na porovnanie – europoslanci už takúto povinnosť majú a od posledných eurovolieb vykázali viac než 300 stretnutí s lobistami.
Nesprávna regulácia môže škodiť rovnako ako žiadna
Michal Piško z Transparency International upozorňuje, že pri lobingu platí dôležité pravidlo: „Zlý zákon môže spôsobiť rovnaké škody ako jeho absencia.“ Príklady zo zahraničia ukazujú, že ak je regulácia príliš prísna, lobisti sa presúvajú do šedej zóny alebo do neformálnych sietí. Cieľom preto nie je zákaz lobingu, ale jeho kultivácia. „Zmysluplná regulácia musí vzniknúť otvorene – so zapojením politických strán, odborníkov, záujmových skupín, cirkví aj odborov,“ uzavrel Piško.
Tri najvýraznejšie protikorupčné organizácie na Slovensku adresovali jasný signál vláde: je čas prestať hovoriť o lobingu ako o hrozbe a začať ho chápať ako nástroj demokratického rozhodovania – ak má jasné pravidlá. Preto pozývajú vládu, politikov aj verejnosť k diskusnému stolu. Je to šanca, ako zmeniť systém bez kriku a škandálov – ale s dôverou a transparentnosťou.
Čo je lobing?
Lobing (alebo lobbing, z angl. lobbying) je činnosť, pri ktorej jednotlivci, skupiny alebo organizácie – nazývaní lobisti – ovplyvňujú politikov, štátnych úradníkov či zákonodarcov s cieľom dosiahnuť rozhodnutia, ktoré sú v ich záujme. Lobing je legálne ovplyvňovanie verejných rozhodnutí, napríklad zákonov, nariadení alebo verejných politík.
Lobisti sa snažia:
- vysvetliť politikom dôsledky plánovaných zákonov,
- presadiť legislatívne zmeny výhodné pre ich klientov,
- zmierniť navrhované regulácie, ktoré by ich poškodili,
- získať verejné zákazky alebo podporu.
Používajú pritom:
- odborné argumenty a analýzy,
- stretnutia a rokovania,
- podujatia, konferencie, kampane,
- niekedy aj médiá či verejný tlak.
Kto lobuje?
- firmy (napr. energetické, farmaceutické, technologické),
- profesijné združenia (napr. poľnohospodári, zamestnávatelia),
- mimovládne organizácie (napr. environmentálne hnutia),
- právnické firmy a agentúry špecializované na lobing.
Lobing je legálny, pokiaľ prebieha transparentne a v súlade so zákonom. Problém nastáva vtedy, keď sa lobing deje tajne, cez úplatky alebo výmenou výhod, čo už je korupcia. Viaceré krajiny (vrátane Slovenska) sa snažia lobing regulovať – napríklad povinnosťou registrovať lobistov, viesť záznamy o stretnutiach s politikmi či zverejňovať, koho a prečo zastupujú.
