Nové zistenia európskych médií odhalili znepokojivý fakt: poloha stoviek tisíc mobilných telefónov, vrátane tých patriacich zamestnancom EÚ, NATO či belgickej armády, sa predáva komerčne cez dátových maklérov.
Spoločné vyšetrovanie denníkov L’Echo, Le Monde, nemeckých verejnoprávnych médií BR a ARD, ako aj portálov Netzpolitik.org a BNR Nieuwsradio ukázalo, že mobilné aplikácie zhromažďujúce lokalizačné údaje odovzdávajú tieto informácie prostredníkom, ktorí ich následne predávajú – často pod zámienkou, že ide o „anonymné dáta“. Informuje o tom portál AA.
Telefóny zaznamenané v jadrových elektrárňach aj sídle NATO
Získané údaje odhalili presnú polohu mobilných zariadení na vysoko citlivých miestach:
- jadrové elektrárne Doel a Tihange,
- ústredie NATO v Bruseli,
- vrchné veliteľstvo spojeneckých síl v Európe (SHAPE) v Monse,
- vojenské základne vrátane Kleine-Brogel, kde sa podľa správ nachádzajú americké jadrové zbrane,
- a dokonca aj vysoko strážené belgické väznice.
Podľa správy sa v priestoroch NATO zaznamenalo viac než 1 000 telefónov. Hovorca aliancie pre denník L’Echo uviedol, že NATO si uvedomuje riziká spojené so zberom údajov tretími stranami a prijalo opatrenia na ich minimalizáciu, no bližšie detaily neposkytol.
„Anonymné“ dáta, ktoré odhaľujú, kto ste
Novinári zakúpili vzorku údajov priamo od dátových sprostredkovateľov, ktorí tieto informácie získavajú z rôznych mobilných aplikácií. Dáta sú síce ponúkané ako anonymné, no kombináciou viacerých súborov je možné identifikovať konkrétne osoby.
Podľa expertov stačia dve lokalizačné informácie – miesto bydliska a pracovisko – na identifikáciu človeka s 95 % presnosťou. Investigatíva dokázala vystopovať pohyb viacerých vysokopostavených európskych úradníkov, vrátane troch pracovníkov inštitúcií EÚ. Dvaja z nich potvrdili, že údaje presne zodpovedajú ich skutočným trasám, ale odmietli byť menovaní.
Únik, ktorý ohrozuje bezpečnosť štátu
Únik dát nepredstavuje len porušenie súkromia, ale aj riziko pre národnú a európsku bezpečnosť. Lokalizačné dáta totiž umožňujú sledovať pohyby zamestnancov v citlivých objektoch, čím môžu ohroziť aj bezpečnostné operácie.
Belgické ministerstvo obrany uviedlo, že všetky citlivé zóny sú bez výnimky bez prístupu mobilných telefónov.
Podobne spoločnosť Engie, ktorá prevádzkuje belgické jadrové elektrárne, potvrdila, že v technických jadrových priestoroch sú zariadenia s pripojením povolené iba na pracovné účely.
Obchod s dátami za desaťtisíce dolárov
Podľa zistení médií dátoví makléri predávajú prístup k lokalizačným databázam pre Belgicko za 24 000 až 60 000 dolárov ročne, pričom sledujú až 700 000 telefónov denne.
Tieto dáta sú primárne určené pre marketingové a reklamné účely, no ich sekundárne využitie otvára dvere zneužitiu, špionáži či kybernetickým útokom.
Európska komisia označila tieto zistenia za „znepokojujúce“ a vyjadrila „obavy z obchodu s osobnými údajmi tohto rozsahu“.
Neviditeľná hrozba v našich vreckách
Prípad z Belgicka poukazuje na temnú stránku digitálnej ekonomiky, kde aj údaje z obyčajných mobilných aplikácií môžu byť zbraňou proti súkromiu aj štátnej bezpečnosti.
Odborníci varujú, že pokiaľ nebude zber a predaj lokalizačných dát prísne regulovaný, každý používateľ smartfónu sa môže stať súčasťou neviditeľného trhu s informáciami o našich každodenných pohyboch.
