Koľko bolesti znesie človek počas jedného života? Narodila sa s vážnym zdravotným problémom, zažila traumatické detstvo a stala sa obeťou sexuálneho násilia od muža, ktorý jej byt premenil na miesto hrôzy. Týmto všetkým si prešla Lucie Bílá – a napriek všetkým úderom osudu sa nevzdala, píšu Dobré noviny. Našla v sebe neuveriteľnú silu a dnes hovorí: „Keď prší, vieme, že raz vyjde slnko. A budeme sa z neho tešiť. Keby svietilo stále, nevážili by sme si ho. Taký je život.“
Zdravotné komplikácie od narodenia
Lucie, pôvodným menom Hana Záňáková, vyrastala v česko-slovenskej rodine neďaleko Kladna. Už ako malé dieťa čelila vážnym problémom – lekári netušili, či sa vôbec niekedy postaví na nohy. Kvôli vrodenej chybe bedrového kĺbu bola takmer dva roky pripútaná k drevenej doske.
„Bola som priskrutkovaná k doske asi rok a trištvrte. Mama ma nemohla nosiť ani objímať. Môj brat si myslel, že som nejaké autíčko, pretože som mala štyri obrovské skrutky na nohách,“ povedala pre denník Aha!. Napriek všetkému sa jej podarilo postaviť na nohy ešte pred druhými narodeninami.
„Akonáhle ma pustili, okamžite som začala behať. Asi tam sa vo mne zrodilo odhodlanie – nikdy nič nevzdávať. Najmä nie samu seba,“ dodala. Toto presvedčenie ju držalo aj v ďalších ťažkých obdobiach.
Tyranský otec a detstvo plné úzkosti
V relácii Českého rozhlasu opísala detstvo ako mix lásky a strachu. Matka bola láskavá a obetavá, no otec prísny a nekompromisný. „Stále mám pred očami, ako otec bije môjho bračeka a ja sa snažím nastaviť svoj zadok, aby to schytal menej. Behali sme po dome, Kája utekal, ja som sa obetovala,“ spomínala v relácii Face to Face.
Detstvo prežila v Otvoviciach v dome bez vodovodu či splachovacej toalety. „Na WC sme chodili na dvor, aj v zime. Naša chalupa mala dvor plný škváry, preto nás volali škvárovňa,“ uviedla vo svojej autobiografii Teraz už to viem.
Ponižovanie a pocity menejcennosti
O výchove a prísnosti otca sa vyjadruje s odstupom: „On ma nebil, on ma vychovával.“ Hoci to bolelo, otcovi odpustila a dnes priznáva, že humorom pomohol rodinu udržať pokope. Chcel z nej mať remeselníčku, sníval o tom, že bude pracovať v sklárni. Nakoniec sa však stala krajčírkou. No jej sny boli iné.
„Sedela som za šijacím strojom a snívala o pódiách. Vtedy som o sebe zmýšľala ako o vychudnutom dievčati s tmavou pleťou a chlapčenským účesom,“ priznala.
Nočná mora v podnájme
Zlom nastal po odchode z metalovej kapely Arakain. Nemala peniaze ani domov, nocovala, kde sa dalo. V tej chvíli jej pomohla kamarátka, ktorá jej ponúkla byt svojej sestry. Cestou stretla mladíka, ktorý jej ponúkol pomoc s kuframi – a zmenil jej život na peklo.
„Bol sympatický, čiernovlasý, nič nenasvedčovalo, že by mi chcel ublížiť,“ spomínala pre CNN Prima News. No keď jej pomohol s vecami, oznámil jej, že sa nasťahuje.
„Začal sa na mňa vrhať, ja som utiekla. Vrátila som sa až po troch dňoch a on tam naozaj býval,“ spomína v knihe. Neskôr detailne opísala, ako ju znásilnil a týral: „Bil ma, kopal do brucha, udieral do tváre. Potom si ma otáčal, ako mu to vyhovovalo.“
Poníženie aj zo strany systému
Lucie Bílá v knihe opísala aj traumu, ktorú zažila po nahlásení prípadu. „Na gynekológiu ma odvádzali policajti. Pred plnou čakárňou jeden zahlásil – táto slečna tvrdí, že ju znásilnili. Všetky oči sa na mňa otočili. Vtedy som si povedala, že je to moja hanba.“
Nakoniec žalobu nestihla podať. Systém ju zlomil. Nemala silu dokazovať, že je obeťou.
Syn ako svetlo na konci tunela
Najväčšou oporou jej bola mama Hana. Zmysel života jej priniesli koncerty a neskôr narodenie syna Filipa. Vychovávala ho sama a často pochybovala, či je dobrou mamou – najmä v porovnaní s vlastnou mamou, ktorú považovala za dokonalú.
„Filip mi vždy povie – nemenil by som. A to je pre mňa najdôležitejšie,“ uzavrela speváčka. Napriek všetkému, čím si prešla, našla silu žiť a milovať – a tým inšpiruje aj ostatných.
