Pre nárast klientov sa u špecialistov čaká na termín aj niekoľko mesiacov. „Odborníkov, ktorí sa venujú diagnostike a liečbe rodovej dysfórie, je stále málo. Donedávna jediní, ktorí mohli riešiť takúto problematiku, museli byť psychiatri-sexuológovia,“ povedala Jamborová. Upozornila, že tí sú na Slovensku štyria alebo piati. „Svitá však nádej, lebo už je možné študovať na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v študijnom programe zo Sexuológie. Takže sa už vychováva nová generácia špecialistov a odborníkov, ktorí by mali ukončiť štúdium budúci rok a starostlivosť sa tak snáď stane dostupnejšou,“ dodala.
Dostupnejšej liečbe mali podľa jej slov pomôcť aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy a odborné usmernenie pre ostatných psychiatrov. „Ostáva však na ich dobrovoľnosti, či sa reálne budú chcieť venovať takýmto pacientom alebo ich odošlú k špecialistovi,“ dodala sexuologička.
Podotkla, že problém so sexuálnou identitou sa najviac prejaví v období puberty a dospievania a detskí sexuológovia na Slovensku nie sú vôbec. „V tomto prípade s diagnózou pracujú detskí psychiatri. Ako vieme, aj pedopsychiatrov je žalostne málo,“ zhodnotila.
Upozornila, že odpovede na otázky týkajúce sa nejasnej identity treba hľadať spolu s odborníkom. „V mnohých prípadoch sa nakoniec viacerými vyšetreniami zistí, že nešlo o poruchu sexuálnej identity, ale o iné poruchy, napríklad poruchy osobnosti, alebo iné vážnejšie psychické poruchy. Presnú príčinu vzniku poruchy sexuálnej identity nepoznáme. Sú biologickej podstaty. Nejde o rozhodnutie v nejakej fáze života, že budem žiť ako opačné pohlavie,“ zhrnula sexuologička.
Túžba jedinca žiť a byť akceptovaný okolím ako príslušník opačného pohlavia je podľa nej sprevádzaná nespokojnosťou s fyzickým vzhľadom aktuálneho pohlavia a potrebou hormonálnej liečby, prípadne aj potrebou chirurgických zákrokov. Tomuto javu sa hovorí rodová dysfória a prejavuje sa potrebou obliekať sa ako príslušné pohlavie, správať sa tak a aj byť oslovovaný v želanom rode a želaným menom.
