Podľa AP tým naznačila, že sa musí obávať toho, čo sa s ním stane, keď nebude mať veľa. „Lukašenko, ktorý zničil osudy tisícov Bielorusov, bude potrestaný podľa medzinárodného práva a žiadna imunita ho predtým neochráni, je to len otázka času,“ uviedla Cichanouská.
Sám Lukašenko v roku 2021 tvrdil, že nechce stáť na čele štátu až do smrti, ale chce si „aspoň niekoľko rokov užívať normálny život“, ktorý ešte ani neokúsil, pretože od rána do večera sa stretáva s bremenom vládnutia, pripomenul denník The Moscow Times a dodal, že momentálny Lukašenkov mandát skončí v roku 2025. V Bielorusku sa ale môže uchádzať o znovuzvolenie donekonečna.
Autoritársky režim v Minsku čelil v roku 2020 nebývalej vlne protestov. Stalo sa tak potom, čo úrady opäť vyhlásili Lukašenka víťazom prezidentských volieb, ktoré opozícia označila za sfalšované. Legitimitu volieb odmietla uznať aj Európska únia, ktorá na režim v Minsku uvalila sankcie.
Tisíce ľudí vtedy vyšli do ulíc protestovať. Lukašenko za podpory Moskvy protesty brutálne potlačil. Poriadkové sily vtedy zadržali vyše 35-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich tvrdia, že boli mučení.
Mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv Vjasna uvádza, že v krajine je takmer 1500 politických väzňov. Za mrežami skončil aj nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Bjaljacki, zakladateľ Vjasny.
