Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu oznámil zloženie novej vlády, ktorú povedie premiér Sébastien Lecornu. Predstavenie nového kabinetu prišlo takmer mesiac po vymenovaní Lecornua do čela exekutívy, pričom si svoje posty udržala väčšina kľúčových členov, informovala TASR na základe správy agentúry AFP.
Najvýznamnejšou zmenou je presun jedného z Macronových pilierov. Bruno Le Maire, ktorý bol v rokoch 2017 až 2024 ministrom financií a hospodárstva, sa prekvapivo stáva novým ministrom obrany.
Na jeho predošlé, mimoriadne dôležité miesto – ministra hospodárstva – nastupuje Roland Lescure. Podľa francúzskej tlačovej agentúry ho čaká náročná úloha v súvislosti s predložením kritického štátneho rozpočtu. Agentúra Reuters zdôrazňuje, že Lescure je blízky spojenec francúzskeho prezidenta.
Svoje pozície si zachovali aj ďalší poprední politickí hráči:
- Jean-Noël Barrot bude aj naďalej viesť rezort zahraničných vecí.
- Bruno Retailleau zostáva na čele Ministerstva vnútra.
- Gérald Darmanin pokračuje ako minister spravodlivosti.
Ministerstvo kultúry aj naďalej spravuje Rachida Datiová, hoci francúzska prokuratúra vedie jej vyšetrovanie kvôli údajnému neúplnému majetkovému priznaniu, v ktorom údajne neuviedla vlastníctvo luxusných šperkov a hodiniek.
Rozpočtový pat a hrozba pádu vlády
Vymenovanie nového kabinetu prichádza v čase hlbokej rozpočtovej a politickej krízy, ktorá už stála kreslo dvoch Lecornuových predchodcov. Bývalí premiéri Francois Bayrou a Michel Barnier boli obaja odvolaní v parlamente kvôli neprekonateľnému patu v súvislosti s prijatím štátneho rozpočtu.
Nemecká tlačová agentúra DPA upozorňuje na alarmujúce ekonomické ukazovatele Francúzska. Krajina má so 114 % HDP tretí najvyšší verejný dlh v Európskej únii, hneď po Grécku a Taliansku. Vládne výdavky patria k najvyšším v Európe a rozpočtový deficit za minulý rok dosiahol až 5,8 % HDP.
Pred novým premiérom Sébastienom Lecornuom stojí prvá vážna prekážka. Má naplánované vystúpenie v parlamente už v utorok, ale niekoľko ľavicových politických frakcií už pohrozilo, že v reakcii na nové zloženie vlády podajú návrh na vyslovenie nedôvery. Či nový kabinet prežije prvé hlasovanie, je v súčasnom politickom napätí neisté.
Nové výzvy a konkurenčné tlaky
Okrem rozpočtových ťažkostí bude podla portálu The Guardian nový kabinet musieť čeliť aj rastúcim sociálnym napätiam. Francúzske odbory už ohlásili ďalšie protestné akcie, pričom v krajine pretrváva hnev proti úsporným opatreniam a výzvam na daňovú spravodlivosť. Lecornu v predstihu prisľúbil, že nevyužije kontroverzný článok 49.3 ústavy, ktorý by umožnil presunúť zákony bez parlamentného hlasovania, a tak vsadil na rokovacie kompromisy so zástupcami ľavice a pravice.
V rozhovore s novinou Le Parisien neueradil, že v rozpočte na rok 2026 plánuje deficit vo výške 4,7 % HDP, čím sa postupne pokúsi priblížiť k limitu 3 %, ktorý diktujú pravidlá eurozóny. Macronov kabinet však stojí pred dilemou: či udržať sociálne výdavky, alebo prehĺbiť úsporné tendencie. Lescure už uviedol, že v rokovaniach plánuje vynechať podnikateľské aktíva z nového „majetkového“ režimu, aby sa vyhol negatívnym dopadom na investície, píše portál Le Monde.
