Maďarsko zvýši výdavky na obranu, ak vojna na Ukrajine bude pokračovať aj budúci rok. V piatok to v štátnom rozhlase Kossuth Rádió povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Informuje agentúra Reuters.
Vlani Maďarsko vydalo na obranu vyše 2,4 percenta, teda viac ako dve percentá stanovené dohodou štátov NATO.
„Ak sa vojna pretiahne do roku 2025, potom úroveň výdavkov na armádu z rokov 2023 až 2024 nebude dostatočná a bude treba ju zvýšiť,“ povedal Orbán a dodal, že vláda potom bude mať menej prostriedkov na iné účely.
Agentúra Reuters pripomína, že Orbán, ktorý je pri moci od roku 2010, má od pandémie covidu-19 problémy so zvládaním rozpočtového deficitu, ktorý za posledné štyri roky dosiahol v priemere skoro sedem percent HDP, čo je výrazne nad priemerom EÚ. Informuje TA3.
Orbán chce odložiť investície
Orbánova vláda minulý mesiac oznámila, že kvôli znižovaniu rozpočtového deficitu na stanovených 4,5 percenta HDP odloží investície zodpovedajúce jednému percentu výkonu ekonomiky. Podľa analytikov ide o krok správnym smerom, ale treba robiť viac, čo sa dá očakávať až po júnových voľbách do Európskeho parlamentu a miestnych voľbách, ktoré sa budú konať v ten istý termín.
„Kvôli vojne na Ukrajine platíme vojnovú daň v oblasti obchodu a hospodárskeho rastu,“ povedal Orbán. „Obrátiť maďarskú ekonomiku k rastu sa po veľmi náročnom minulom roku počas tohto roka podarí. Avšak keby sme neboli vo vojnovom prostredí, hospodársky rast by nebol 2,5 percenta, ale dvojnásobok,“ dodal Orbán.
Ruská invázia na Ukrajinu priviedla krajiny na východnom krídle NATO k výraznému navýšeniu výdavkov na obranu. Na čele je Poľsko, ktoré medzi rokmi 2014 a 2023 objem peňazí určených pre armádu zdvojnásobilo na 3,9 percenta. Informuje Echo24.cz.
Česká vláda vlani na tento účel vyčlenilo 1,5 percenta, teda menej ako požaduje NATO. Poslanecká snemovňa ale pred rokom schválila zákon, podľa ktorého bude Česko vynakladať každoročne najmenej dve percentá HDP na obranu.
Orbán zdôraznil, že Maďarsko vstúpilo do EÚ, pretože Európa znamenala mier a prosperitu.
„Teraz sa však nachádzame v hospodárskej kríze a namiesto mieru európski lídri ťahajú kontinent do vojny,“ uviedol.
