Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje na negatívne dosahy novely Trestného zákona. Hovorí o rezignácii štátu na boj proti korupcii. Odvoláva sa aj na výsledky svojej analýzy. Tá ukázala napríklad pokles v stíhaní korupcie a upozornila na mnoho prípadov zastavenia stíhania pre premlčanie. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov nadácie na stredajšej tlačovej konferencii.
„Novela Trestného zákona za rok pomohla viac ako 3000 osobám, ktoré boli obžalované, podozrivé alebo obvinené. Na druhej strane, poškodení sa stále nemôžu v trestnom procese domôcť odškodnenia. Vieme, že sa prestal ukladať trest prepadnutia majetku, a chýbajú dáta, ako štát s odsúdenými za voľnejšej trestnej politiky pracuje, pokiaľ ide o restoratívnu justíciu,“ poznamenala riaditeľka nadácie Zuzana Petková.
Analýza ukázala napríklad pokles počtu osôb stíhaných z prijímania úplatku a podplácania. V roku 2024 bolo za dané trestné činy stíhaných 224 osôb, v prvej polovici tohto roka išlo o 28 ľudí. Nadácia pri korupcii evidovala aj pokles počtu obžalovaných, vlani ich bolo 129, v roku 2025 k 31. júnu 13. Analýza takisto ukázala, že pre premlčanie došlo k zastaveniu stíhania voči 289 osobám, ktoré spôsobili škodu presahujúcu 63 miliónov eur.
Novela pomohla aj mafii
Nadácia Zastavme korupciu zároveň kritizovala, že po úprave Trestného zákona z trestnej politiky prakticky vymizol trest prepadnutia majetku. Pripomenula, že súd ho môže v súčasnosti uložiť len pri škode alebo zisku nad 650 000 eur a v prípade nepodmienečných trestov. „Aj členovia zločineckých skupín, ktorí v minulosti prišli o majetok, môžu teraz žiadať jeho vrátenie,“ podotkla Petková. Poukázala na to, že nižšie ukladanie daného trestu vyplýva aj z dát ministerstva spravodlivosti – v roku 2022 prepadol majetok 48 osobám a vlani deviatim.
Pavol Vlčko, odsúdený člen zločineckej skupiny sátorovcov, má dôvod na oslavu aj za mrežami. Vďaka nedávnym zmenám v Trestnom zákone, ktoré presadila strana Smer, mu už nehrozí dodatočný trest za daňový podvod. Vlčko čelil obvineniu z podvodného získania vratky DPH, no súd konanie zastavil, keďže podľa novej legislatívy je skutok premlčaný, pripomína denník SME. Spolu s Tomášom Orvošom, ďalším členom gangu, založili firmu Toral, s. r. o., ktorú formálne vlastnil nastrčený človek – Ján Pónya. Ten neskôr zmizol.
Fiktívnymi faktúrami si zabezpečili vratku DPH v hodnote takmer 400-tisíc eur. Vyplatenie podozrivej sumy odsúhlasila riaditeľka Daňového úradu vo Veľkom Mederi Zita Benovičová. Tá bola polícii známa aj z iných trestných konaní, vrátane podpory organizovaného zločinu. Koncom minulého roka ju našli mŕtvu.
Orvoš sa rozhodol spolupracovať s políciou a jeho prípad bol riešený samostatne. Avšak aj jeho obvinenie z podvodu zrejme skončí premlčaním. Vlčko si naďalej odpykáva trest za vraždy súvisiace s likvidáciou členov konkurenčného gangu pápayovcov a ich človeka Romana Rigu.
Oslobodení aj podnikatelia blízki Smeru
Novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta pred rokom, výrazne zmenila podmienky trestného stíhania najmä v oblasti hospodárskej a korupčnej kriminality. Znížili sa trestné sadzby, premlčacie lehoty a hranica škody pre trestný čin sa zvýšila na 700 eur.
Výsledkom je, že v minimálne 3113 prípadoch boli obvinení, obžalovaní či už odsúdení oslobodení od trestného stíhania. Medzi nimi aj viacerí bývalí vplyvní politici a podnikatelia blízki strane Smer či jej koaličným partnerom – napríklad Peter Žiga, Miroslav Výboh či Ján Počiatek.
Podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu sa novela najviac dotkla prípadov súvisiacich s daňovými podvodmi – až 34 percent premlčaných skutkov sa týka práve tejto oblasti, predovšetkým podvodov s DPH. To predstavuje výrazný výpadok pre štátny rozpočet, v čase, keď vláda zavádza úsporné opatrenia s dopadom na bežných občanov.
Trpí aj štátna kasa
Podvody s DPH sú často sprevádzané korupciou. Podnikatelia si vďaka úplatkom u daňových úradníkov dokážu zabezpečiť výplaty neoprávnených vratiek. Novelou sa týmto praktikám otvorili dvere ešte viac – zodpovedné osoby z úradov aj ich komplici tak môžu naďalej bez rizika čerpať verejné prostriedky. Príkladom je aj prípad z Nitry, kde prokuratúra musela pre premlčanie zastaviť vyšetrovanie podnikateľa obvineného z uplácania. Úradníkom z daňového úradu rozdal 140-tisíc eur, za čo mu schválili neoprávnené DPH vratky vo výške 11,5 milióna eur.
Zatiaľ čo občania znášajú dôsledky šetrenia, osoby podozrivé z finančnej kriminality si môžu vydýchnuť. Premlčanie dokonca zastavilo aj vyšetrovanie kauzy emisných kvót z čias prvej Ficovej vlády, pri ktorej štát prišiel o 47 miliónov eur. Na obchode s kvótami mali profitovať ľudia blízki SNS.
