Ruský prezident Vladimir Putin je podľa odborníka na bezpečnostnú politiku dlhodobo zameraný na konfrontáciu so Západom a jeho kroky môžu mať pre Európu vážne následky. Situáciu navyše komplikuje nepredvídateľné správanie amerického prezidenta Donald Trump, ktoré sťažuje strategické plánovanie na európskej úrovni.
Na možné dramatické zhoršenie bezpečnostnej situácie upozornil nemecký generálmajor Wolf-Jürgen Stahl, ktorý stojí na čele Spolkovej akadémie pre bezpečnostnú politiku. Podľa jeho slov existuje viacero signálov, ktoré naznačujú, že Rusko by mohlo v budúcnosti podniknúť kroky namierené proti Severoatlantickej aliancii. O jeho vyjadreniach informoval portál Focus Online.
Stahl upozornil, že ak Moskva získa vhodnú príležitosť, neváha siahnuť po vojenskej sile. Zároveň poukázal na to, že Nemecko je už v súčasnosti vystavené nevojenským formám nátlaku zo strany Ruska. Ide najmä o kybernetické útoky, šírenie dezinformácií a politický tlak. Podľa neho ide o dlhodobú stratégiu, prostredníctvom ktorej sa Kremeľ snaží preverovať odolnosť európskych spoločností a testovať hranice možnej eskalácie.
Generálmajor zdôraznil, že na základe doterajšieho správania ruského prezidenta nevidí dôvod pochybovať o tom, že by v prípade priaznivých okolností Rusko použilo aj ozbrojené prostriedky. Tieto slová zazneli počas jeho vystúpenia pred Nemecko britskou spoločnosťou a citoval ich denník The Times.
Riziko váhania v rozhodujúcich chvíľach
Priamy útok na členský štát NATO by podľa Stahla nepredstavoval iba vojenskú výzvu, ale aj zásadnú skúšku jednoty aliancie. Upozornil, že demokratický a liberálny poriadok v Európe je vystavený systematickému tlaku a bezpečnostná situácia sa môže ďalej zhoršovať.
Obavy vyjadril aj z možnej reakcie verejnosti v európskych krajinách. Podľa neho by časť spoločnosti mohla v prípade krízy presadzovať výlučne diplomatické riešenia a odmietať vojenskú odpoveď. Takýto postoj by však v kritickom momente mohol viesť k nebezpečnému váhaniu, ktoré by ruským jednotkám umožnilo preniknúť hlbšie na územie aliancie. Následné vytláčanie by si potom vyžiadalo výrazne vyššie náklady aj obete.
Za ďalší zásadný problém označil Stahl politickú nepredvídateľnosť v Spojených štátoch. Hoci predpokladá, že Washington si zachová záväzky týkajúce sa jadrovej ochrany Európy, meniace sa postoje amerického vedenia podľa neho výrazne komplikujú dlhodobé plánovanie. Generálmajor uviedol, že práve súčasný prezident USA predstavuje z pohľadu bezpečnostných stratégií jednu z najväčších výziev. Túto obavu podľa jeho slov zdieľajú aj samotní Američania, čo zaznelo aj počas Mníchovská bezpečnostná konferencia.
Ani vyjadrenia šéfa americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý na konferencii zdôrazňoval jednotu transatlantických vzťahov, Stahla úplne nepresvedčili. Podľa neho je ťažké zosúladiť uistenia o dôležitosti stabilnej Európy s realitou nevyspytateľného politického vedenia v Bielom dome.
Diskusia o bezpečnosti a jadrovom odstrašení sa zároveň prehlbuje aj v ďalších európskych krajinách. Poľský prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že Európa sa už nemôže spoliehať výlučne na americký jadrový dáždnik a mala by uvažovať o rozvoji vlastných kapacít. Nemecký kancelár Friedrich Merz túto myšlienku odmietol, no zároveň pripustil možnosť, že Nemecko by mohlo na svojom území hostiť jadrové zbrane patriace Spojenému kráľovstvu alebo Francúzsku.
