Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slovensko je v oblasti elektriny vo výhodnej pozícii. Krajina totiž vyrába dostatok elektrickej energie a dokonca má aj prebytok, ktorý by teoreticky mohol tlačiť ceny nadol.
Navyše, výroba elektriny na Slovensku patrí medzi ekologickejšie v rámci Európy, keďže dominantnú úlohu zohráva jadrová energia. Tá produkuje len minimum emisií oxidu uhličitého v porovnaní s fosílnymi zdrojmi. Napriek týmto faktom však slovenské domácnosti aj podniky platia za elektrinu viac než obyvatelia štátov, kde sú mzdy vyššie a energetický mix menej ekologický.
Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ide o výrazný nesúlad medzi tým, čo Slovensko vyrába, a tým, koľko za elektrinu reálne platí na európskom trhu. Spoločný trh EÚ mal zabezpečiť spravodlivé ceny, no v praxi sa ukazuje, že tento cieľ sa nenapĺňa rovnomerne pre všetky krajiny.
Porovnanie so zahraničím odhaľuje zásadné rozdiely
Ak sa pozrieme na konkrétne čísla, rozdiely sú ešte zreteľnejšie. Analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví porovnávala emisie CO₂ pri výrobe elektriny a ceny obchodované na burze EEX. Výsledky ukazujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s nízkymi emisiami, no s vyššími trhovými cenami. Naopak, Nemecko vyrába elektrinu s výrazne vyššou uhlíkovou stopou, no elektrina je tam lacnejšia.
Pre lepšiu predstavu uvádzame konkrétne príklady:
- Slovensko vyprodukuje približne 95 gramov CO₂e na jednu kilowatthodinu elektriny,
- Nemecko dosahuje až 332 gramov CO₂e na kilowatthodinu,
- cena elektriny na burze bola v sledovanom období pre Slovensko približne 99,65 € za MWh,
- v Nemecku sa elektrina obchodovala za zhruba 86,36 € za MWh.
Tieto rozdiely majú priamy vplyv na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu aj na rodinné rozpočty. Vyššie ceny energií znamenajú vyššie výrobné náklady, drahšie služby a menší priestor na rast miezd.
Spoločný trh EÚ nefunguje pre všetkých rovnako
Ako uviedla sita.sk, predseda ÚRSO upozorňuje, že problém nespočíva vo výrobe elektriny na Slovensku, ale v nastavení európskeho trhu. Podľa neho chýba lepšia koordinácia medzi členskými štátmi, najmä pri rozvoji obnoviteľných zdrojov. Nekoordinované kroky jednotlivých krajín môžu spôsobovať cenové výkyvy, ktoré najviac zasiahnu menšie trhy, ako je ten slovenský.
ÚRSO preto otvorilo túto tému aj na európskej úrovni v diskusiách so zástupcami Európskej komisie. Cieľom je poukázať na rozpor medzi ekologickými ambíciami Únie a reálnymi ekonomickými dôsledkami, ktoré dnes pociťujú slovenské domácnosti a firmy. Situácia, v ktorej krajina s čistou a dostatočnou výrobou elektriny platí viac než štáty s vyššími emisiami, totiž dlhodobo nie je udržateľná ani spravodlivá.
