Podľa závetu mala všetok svoj majetok odkázať práve svojmu lekárovi Haroldovi Shipmanovi. Jej dcéra, ktorá pracovala ako právnička, okamžite spozornela. Dokument sa jej zdal podozrivý a rozhodla sa obrátiť na políciu.
Exhumácia tela priniesla zásadný dôkaz. V tele zosnulej sa našla vysoká koncentrácia diamorfínu. Následná forenzná analýza počítača v Shipmanovej ordinácii odhalila, že zdravotné záznamy, ktorými sa snažil obhájiť svoju verziu udalostí, boli vytvorené až po smrti pacientky. Polícia lekára zatkla v septembri 1998.
Súdny proces, ktorý šokoval krajinu
Proces sa začal v roku 1999 a verejnosť sledovala každý jeho detail. Shipman počas súdnych pojednávaní vystupoval pokojne, zdvorilo a s miernym úsmevom odmietal všetky obvinenia. Tvrdil, že jeho konanie bolo motivované snahou zmierniť utrpenie pacientov. Porota však po niekoľkých dňoch rozhodovania dospela k jednoznačnému verdiktu. Harold Shipman bol uznaný vinným z pätnástich vrážd a falšovania závetu.
Súd mu udelil pätnásť doživotných trestov bez možnosti podmienečného prepustenia.
Šokujúce vyšetrovanie
Po procese britská vláda spustila rozsiahle vyšetrovanie známe ako Shipman Inquiry. Komisia analyzovala stovky úmrtí pacientov, ktorí boli v starostlivosti tohto lekára. Výsledky boli desivé.
Vyšetrovanie potvrdilo najmenej 218 vrážd, pričom odborníci odhadli, že skutočný počet obetí mohol dosiahnuť približne 250. Počas rokov jeho praxe zomrelo viac než 450 pacientov, čo výrazne presahovalo štatistický priemer.
Koniec za mrežami
Harold Shipman si trest odpykával vo väznici Wakefield. Svoju vinu nikdy verejne nepriznal. Jeho rodina, najmä manželka, dlhý čas verila v jeho nevinu. V januári 2004 však prišiel nečakaný zvrat. Deň pred svojimi narodeninami bol Shipman nájdený obesený vo väzenskej cele. Jeho smrť definitívne ukončila možnosť, že by sa verejnosť dozvedela presný motív jeho činov.
Tragický príbeh britského lekára vyvolal vážne otázky o fungovaní zdravotníckeho systému. Ako sa mohlo stať, že jeden lekár dokázal počas desaťročí pripraviť o život stovky pacientov bez toho, aby si to niekto všimol? Vyšetrovanie ukázalo, že existovali varovné signály, napríklad nezvyčajne vysoký počet úmrtí medzi jeho pacientmi alebo podozrivé okolnosti pri domácich návštevách. Systém však tieto signály nedokázal včas vyhodnotiť.
Prípad preto viedol k rozsiahlym reformám. Británia zaviedla prísnejšie pravidlá pri evidencii silných liekov, kontrolách úmrtných listov aj monitorovaní štatistických údajov o úmrtnosti pacientov v jednotlivých ambulanciách. Príbeh Harolda Shipmana tak zostáva mrazivým varovaním o tom, ako môže dôvera v lekársku autoritu zakryť aj tie najtemnejšie zločiny.
