Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) nespĺňa kritériá významnej investície vo verejnom záujme a zároveň nepredstavuje najlepšie riešenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Rýchlejším a ekologickejším riešením sú priemyselné batériové úložiská. Zámer vlády udeliť status významnej investície je predčasný aj podľa KDH, pretože k nej neboli zodpovedané zásadné otázky.
Výstavba takéhoto úložiska s rovnakým výkonom, aký má mať vodná elektráreň, by navyše stála až o 1,2 miliardy eur menej, uviedla v utorok 20. januára asociácia.
Ušetria viac ako miliardu eur
Batériové úložiská dokážu podľa SAPI poskytovať rýchle podporné služby pre stabilitu siete efektívnejšie než prečerpávacie elektrárne, najmä tam, kde je vysoký dopyt po elektrine. „Postaviť 600-megawattovú PVE Málinec bude v 1. etape občanov SR stáť údajne 1,8 miliardy eur. Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Neporovnal však dobu životnosti zariadení a dlhodobé náklady na tieto zdroje. Ďalšou výhodou je iba polovičná plocha potrebná na výstavbu batériového úložiska. PVE Málinec si vyžiada zabratie okolo 100 hektárov pôdy vrátane lesov. Plocha potrebná na inštaláciu 600 MW batériových úložísk je v súčasnosti približne len 50 hektárov.
Hlavne pre Maďarsko
Karaba namietal aj umiestnenie plánovanej vodnej elektrárne. Pri Lučenci, kde sa Málinec nachádza, nie je ani výrazná výroba, ani spotreba elektriny. Ak prečerpávacia elektráreň nebude slúžiť najmä na stabilitu siete v Maďarsku, elektrinu budeme podľa zbytočne prenášať cez polovicu Slovenska tam a späť. Veľké jadrové zdroje sú umiestnené najmä na západe Slovenska.
Zastavenie prípravy PVE Málinec a využitie bateriek označil Karaba za logickejšiu voľbou aj z časového hľadiska. „Málinec má byť dokončený v roku 2035. Priemyselné batériové úložisko alebo, povedzme, dve až tri s výkonom po 200 MW v lokalitách, kde sú naozaj potrebné, je možné určite dokončiť do roku 2029,“ dodal.
Nezodpovedanou otázkou podľa KDH je, koľko bude vodné dielo Málinec-Látky reálne stáť, ako bude projekt financovaný, akým rizikám bude čeliť a aká bude jeho finančná návratnosť. Zároveň existujú opodstatnené obavy o životné prostredie.
„Projekt prečerpávačky Málinec-Látky je v rozpore s platnými územnými plánmi dotknutých obcí, aj vyššieho územného celku. Udeľovanie statusu významnej investície v takejto situácii vytvára nebezpečný precedens a obchádza pravidlá územného plánovania,“ vyhlásil podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja za KDH Ján Beljak. Vláda by podľa KDH mala odpovedať aj na otázky týkajúce sa ohrozenia dodávok pitnej vody pre okresy Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár a Rimavská Sobota, ale aj pre Detvu a Zvolen.
Rezort hospodárstva mimo
„Kresťanskodemokratické hnutie považuje snahu vlády udeliť projektu prečerpávacej elektrárne Málinec-Látky status významnej investície za predčasnú a neodôvodnenú,“ uviedol podpredseda KDH Marián Čaučík.
„Ministerstvo životného prostredia hovorí o súbehu vodárenskej a energetickej funkcionality PVE Málinec-Látky, ale nepredložilo komplexnú analýzu uskutočniteľnosti, ktorá by jasne odpovedala na otázky, či je vôbec pri prečerpávacej vodnej elektrárni takýto súbeh funkcionalít ekonomicky realizovateľný bez negatívnych dosahov na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ poznamenal expert KDH na energetiku Andrej Žiarovský.
KDH tiež poukázalo na to, prečo projekt zastrešuje ministerstvo životného prostredia , a nie ministerstvo hospodárstva, ktoré je gestorom energetickej politiky.
Rezort životného prostredia chce, aby sa z projektu PVE Málinec-Látky stala významná investícia. Zaradenie do režimu významnej investície odôvodňuje objektívnou a kritickou časovou tiesňou. Návrh už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
