Malé psy sú často považované za odvážnejšie, hlasnejšie a temperamentnejšie ako ich väčšie náprotivky. Ale aká je pravda za týmto predsudkom?
Pri prechádzke v prírode môžeme byť svedkami situácie, keď menšie psy síce pôsobia roztomilo a očarujúco, ale môžu byť aj dosť hlučné. Čivavy, jazvečíky a podobné plemená sú známe svojím drzým správaním.
Chcú sa presadiť v hierarchii
Pri stretnutí s väčšími psami sú to často práve menší štvornohí priatelia, ktorí vynikajú svojím správaním a hlasným štekaním, zatiaľ čo väčšie psy zostávajú pokojné, píše Merkur. Tieto malé psy sú často spájané s Napoleonovým komplexom. Ale je to naozaj ich malá veľkosť, ktorá ich robí agresívnejšími ako ich väčšie náprotivky?
Malí psi zoči-voči veľkým plemenám nadobúdajú pocit, že stretnú „obra“, a keďže sa cítia ohrození, zaujímajú obranný postoj.
Vďaka svojej malej veľkosti sa rýchlejšie cítia ohrození a snažia sa hlasno ukázať, že sa dokážu brániť. Z ich pohľadu sa svet javí oveľa nebezpečnejší. Trénerka psov Lisa Meierová tvrdí, že „malé psy si často neuvedomujú, že sú malé. Konajú inštinktívne a snažia sa presadiť v spoločenskej hierarchii – dokonca aj proti oveľa väčším psom.“
Gén surovca
Niektoré plemená majú vrodený „gén surovca“. Patria sem čivavy, jazvečíky, buldogy, Jack Russell teriéry a Yorkshirské teriéry. Mnohé z týchto plemien boli pôvodne chované na lov alebo ako strážne psy, a preto bolo výhodou, že boli náchylné na štekanie a pôsobili tvrdohlavo.
Teriéry a jazvečíky majú často temperamentnú a asertívnu osobnosť. Tieto vlastnosti môžu vyvolať dojem, že malé psy sú viac „drzé“ na rozdiel od pokojných veľkých plemien, ako sú bernardíny alebo labradorské retrievery.
Najväčší vplyv na správanie malých psov má aj výcvik, ktorý im poskytuje majiteľ. Vďaka svojej veľkosti a roztomilému vzhľadu sú často rozmaznávané. Drzý jazvečík je často vnímaný ako „roztomilý“, zatiaľ čo rovnaké správanie u rotvajlera by bolo okamžite riešené výcvikom.
Nedostatok dôslednosti môže viesť k tomu, že sa malé psy naučia správať agresívnejšie, pretože nepoznajú žiadne hranice. Odborník na psy Martin Rütter zdôrazňuje, že „obzvlášť keď prichádzajú do rodiny ako šteniatka, sú ešte menšie a zdajú sa byť takmer krehké. Je pochopiteľné, že ľudia majú problém stanoviť pravidlá, zaviesť štruktúry a zaviesť zákazy, a to aj u tých najmenších z nich. Práve tento bod často vedie k tomu, že sa o najmenších stará matka, najmä od samého začiatku, a dostáva sa im veľa slobody.“
V čom spočíva správanie malých jedincov?
Aj keď za tým nie sú žiadne zlomyseľné úmysly, majitelia svojim malým psom ubližujú, ak ich príliš chránia. V prípade nebezpečenstva ich okamžite zdvihnú alebo ochránia iné psy. V dôsledku toho im často chýba príležitosť získať vhodné sociálne skúsenosti. To môže spôsobiť, že malé psy budú reagovať neisto alebo dokonca agresívne voči ostatným.
Nie všetky malé psy sú však drzé, ale často majú iné problémy ako ich veľké náprotivky. Ich výchova, genetická predispozícia a reakcie majiteľov zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako sa správajú. S riadnou socializáciou, jasnými pravidlami a dôsledným výcvikom sa aj malé psy môžu stať vyrovnanými a priateľskými spoločníkmi.
