Princezná Diana vyrastala v prostredí, ktoré síce pôsobilo ušľachtilo a vznešene, no za leskom šľachtických titulov sa skrývala bolesť, napätie a rodinné drámy. Jej matka, Frances Shand Kyddová, žila dlhé roky v nešťastnom manželstve, ktoré bolo poznačené násilím, stratou dieťaťa a spoločenským tlakom priviesť na svet mužského dediča. Tento komplikovaný život neskôr hlboko ovplyvnil aj samotnú Dianu, ktorá si z detstva odniesla rany, čo sa nikdy úplne nezahojili.
Frances pochádzala z významnej britskej rodiny a narodila sa 20. januára 1936 na zámku Sandringhame. Jej otec Maurice bol priateľom kráľa Juraja VI. a matka Lady Ruth zastávala funkciu dvorného dámy kráľovnej matky. Už ako osemnásťročná sa vydala za tridsaťročného Edwarda Johna Spencera, dediča zámku Althorp, pričom išlo o jedno z najmladších manželstiev uzavretých vo Westminsterskom opátstve. Navonok pôsobili ako dokonalý pár, no za zatvorenými dverami sa odohrávalo niečo celkom iné. Píše portál Daily Mail.
John Spencer bol muž s autoritatívnou povahou a podľa neskorších svedectiev sa často správal agresívne. Trpel údajne závislosťou od alkoholu a od svojej mladej manželky očakával absolútnu poslušnosť. Jeho hlavným cieľom bolo splodiť mužského dediča, ktorý by pokračoval v rodovej línii. Frances prešla v priebehu deviatich rokov šiestimi tehotenstvami, pričom len štyri z nich skončili narodením dieťaťa. Prvé dve boli dcéry – Sarah a Jane.
„Aby splodili mužského dediča, donútil Frances počas deviatich rokov prejsť šiestimi tehotenstvami, z ktorých iba štyri boli donosené, a nezniesol, aby Frances viedla akýkoľvek samostatný život,“ napísala spisovateľka Tina Brownová vo svojej knihe The Palace Papers.
Keď sa im konečne narodil syn John, radosť netrvala dlho. Novorodenec zomrel len niekoľko hodín po pôrode.
Matke nebolo umožnené vidieť svoje dieťa a až po rokoch sa dozvedela, že chlapec mal vážnu vývojovú vadu.
„Moje dieťa mi ukradli a nikdy som nevidela jeho tvár,“ povedala Frances.
Vtedy sa psychicky zrútila a márne sa snažila dostať k svojmu synovi, ktorého od nej manžel násilne oddelil. Táto strata ju poznačila na celý život. O osemnásť mesiacov neskôr porodila dcéru Dianu, no namiesto radosti z prírastku v rodine zavládlo sklamanie – opäť sa nenarodil vytúžený mužský dedič. Napätie medzi manželmi sa prehlbovalo, hádky sa stupňovali a atmosféra v dome bola čoraz napätejšia. Až v roku 1964 sa narodil syn Charles, no ani jeho príchod nedokázal manželstvo zachrániť.
Diana vyrastala v prostredí plnom konfliktov a napätia. Ako dieťa bola svedkom hádok aj násilných scén. Neskôr priznala, že videla otca, ako udrel jej matku, a spomínala na to, ako sa ako malá ukrývala za dverami, kým matka plakala.
„Videla som môjho otca udrieť mamu po tvári, ja som sa ukrývala za dverami a ona plakala,“ hovorila v knihe Andrewa Mortona princezná Diana.
Mala pocit, že je neželaná a že rodičov sklamala len tým, že sa nenarodila ako chlapec. Tento pocit odmietnutia ju sprevádzal celé detstvo a výrazne ovplyvnil jej sebavedomie aj schopnosť dôverovať ľuďom.
Po narodení syna Charlesa sa Frances rozhodla, že musí odísť. Po rokoch útrap a psychického týrania nadobudla presvedčenie, že ona aj deti budú v bezpečí len mimo domu. V roku 1967, tri roky po narodení syna, sa rozhodla manžela opustiť a požiadala o rozvod. V tom čase už mala nový vzťah s podnikateľom Petrom Shand Kyddom, ktorý sa neskôr stal jej druhým manželom. Chcela so sebou vziať aj deti, no jej vlastná matka sa postavila proti nej. Obávala sa spoločenského škandálu, ktorý by spôsobilo, keby jej dcéra opustila „váženého grófa“. Počas súdneho konania preto vypovedala v prospech svojho zaťa a označila vlastnú dcéru za nezodpovednú matku.
Tento zásah spôsobil Frances nenahraditeľnú bolesť. Súd napokon rozhodol v prospech Johna Spencera a všetky deti zostali v jeho starostlivosti. Frances musela odísť a zanechať ich za sebou. Keď si balila veci, prisľúbila vtedy päťročnej Diane, že sa po ňu vráti. Malá Diana ju odvtedy každý deň čakala na prahu domu. Sedávala tam celé hodiny, odmietala jesť aj spať a dokonca na istý čas prestala hovoriť. Jej brat Charles neskôr spomínal, že sestra nikdy nezabudla na prísľub matky, ktorá však už neprišla.
Ani druhé manželstvo Frances neprinieslo vytúžené šťastie. Po rokoch sa rozpadlo a žena, ktorá celý život hľadala lásku a istotu, ju nakoniec našla až v duchovnom svete. Po päťdesiatke prijala katolícku vieru a venovala sa charitatívnym aktivitám.
Vzťah medzi Dianou a jej matkou zostal po celé roky zložitý. Kráľovskí experti sa zhodujú, že skúsenosť z detstva, keď princezná videla, ako jej matka stratila deti, v nej zanechala hlboký strach zo straty vlastných potomkov. Tento vnútorný démon ju sprevádzal aj počas manželstva s princom Charlesom. Frances Shand Kyddová zomrela 3. júna 2004 vo veku 68 rokov vo svojom dome v Škótsku. Hoci ich vzťah s dcérou sa nikdy úplne nezacelil, na jej pohrebe stáli po jej boku aj vnuci – princ William a princ Harry.
