Hoci Slovensko patrí medzi krajiny s najhustejšou plynárenskou sieťou v Európskej únii, spotreba plynu postupne klesá. Dôvodom je nielen šetrenie domácností a firiem, ale aj presun odberateľov k alternatívnym zdrojom energie.
Situáciu ovplyvňuje aj výrazné obmedzenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) preto hľadá riešenia, ako infraštruktúru efektívne využívať, a jedným z nich je podpora vtláčania biometánu do plynárenskej siete, uvádza portál openiazoch.sk. Podľa odhadov by tento obnoviteľný plyn mohol v budúcnosti pokryť približne 10 % domácej spotreby.
Viac bioplynových staníc do budúcnosti
ÚRSO upozorňuje, že Slovensko už dnes disponuje legislatívnymi podmienkami, ktoré umožňujú využívanie biometánu v plynárenskej sieti. Prvá biometánová stanica začala dodávať plyn už v roku 2021, pričom ďalších päť by sa malo čoskoro pripojiť do distribučnej siete. Bioplynová stanica v Jelšave, ktorú prevádzkuje spoločnosť PM, s. r. o., je prvým zariadením, ktoré biometán vtláča priamo do infraštruktúry.
Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík zdôrazňuje, že cieľom tohto kroku je ekonomicky udržateľné využitie existujúcej siete. „ÚRSO podporuje vtláčanie biometánu do plynárenskej infraštruktúry najmä preto, aby sa minimalizovali ekonomické dopady spojené s jej nevyužívaním,“ vysvetľuje.
Ako vzniká biometán a aký má potenciál?
Biometán sa vyrába z biologicky rozložiteľného odpadu, ako sú potravinové zvyšky, poľnohospodárske odpady, hnoj alebo kaly z čističiek odpadových vôd. Tento odpad sa v bioplynových staniciach rozkladá v bezvzdušnom prostredí, pričom vzniká bioplyn obsahujúci metán a oxid uhličitý. Po vyčistení sa z neho stáva biometán, ktorý má podobné vlastnosti ako zemný plyn, a preto je vhodný na vtláčanie do distribučnej siete.
Hoci tento ekologický zdroj energie môže Slovensku pomôcť pri znižovaní závislosti od fosílnych palív, jeho celkový podiel na spotrebe bude obmedzený. „Približne tretina zo stovky bioplynových staníc na Slovensku by sa mohla technicky pripojiť do plynárenskej siete. Biometán tak môže pokryť asi desatinu súčasnej spotreby zemného plynu, čo je krok k väčšej udržateľnosti a energetickej bezpečnosti. No nahradiť ruský plyn v plnej miere nedokáže,“ uzatvára Holjenčík.
