Manželka ministra zdravotníctva Kamila Šaška, Mariana Šašková, sa podelila o dramatické chvíle zo svojho života. Náhla diagnóza Guillainovho-Barrého syndrómu ju na dovolenke v Chorvátsku paralyzovala od krku nadol a prinútila bojovať o každý krok.
Súkromie Šaškovcov sa zmenilo zo dňa na deň, keď Mariana ochorela počas dovolenky. Po intenzívnej hospitalizácii a náročnej rehabilitácii sa postupne vrátila k pohybu, pričom oporou jej boli manžel, malý syn aj rodina.
Náhla choroba jej obrátila život naruby
Šašková, ktorá pracuje ako vedúca Kancelárie predsedu Národnej rady SR, opísala dramatický začiatok svojho boja pre portál Plus 7 Dní.
„Dostala som autoimunitné neurologické ochorenie. Veľmi raritné, volá sa Guillainov-Barrého syndróm. Postihuje možno jedného zo stotisíc ľudí. Paralyzovalo mi celé telo s výnimkou hlavy,“ uviedla.
V lete 2022 sa jej zdravotný stav zhoršil na dovolenke v Chorvátsku. Najprv cítila únavu a slabosť pri bežných činnostiach.
„Išla som s malým v kočíku a zrazu sa mi podlomili kolená. Spadla som a o pár hodín sa to zopakovalo,“ priblížila. Zlomový moment prišiel, keď stratila cit v tele pri natieraní sprchového gélu.
„Videla som, že si na seba natieram sprchovací gél, ale nič som necítila. Akoby som sa nedotýkala tela. Išla som urobiť krok rovno, ale urobila som krok doboku. Prestala som cítiť telo od krku nadol,“ dodala.
Nasledovala hospitalizácia a intenzívna liečba
Manžel ju okamžite odviezol do nemocnice v Zadare. Diagnóza bola stanovená do pol dňa. „Napojili ma na prístroje a každý druhý alebo tretí deň mi filtrovali krv prostredníctvom plazmaferézy. Moja plazma bola hnedá ako starý moč,“ opísala Šašková náročnosť liečby.
„Prvé, na čo som myslela, bolo: Čo bude robiť manžel so synom? Ostal sám v cudzej krajine,“ pomyslela si. Intenzívna liečba trvala niekoľko týždňov a zahŕňala neustálu podporu zdravotníkov a rodiny.
Po rehabilitácii prišiel návrat k pohybu
Mariana postupne zvládla posadiť sa, postaviť a chodiť pomocou vozíka. „Bolo to extrémne bolestivé, ale nevyhnutné,“ hovorí. Rehabilitácie trvali niekoľko hodín denne, pričom jej pomáhali manžel aj rodičia, ktorí sa k nim presťahovali.
Po ôsmich mesiacoch liečby sa dokázala vrátiť k bežnému životu, hoci jemná motorika rúk zostáva oslabená. „Táto diagnóza mi zmenila pohľad na svet a veľmi zocelila rodinu,“ priznala Šašková.
Oporou jej bol manžel, ktorý ani v najťažších chvíľach nestrácal humor: „Manžel vravieval, že aj keby nič iné, rozprávať som vedela stále a veľmi dobre,“ uzavrela Mariana s úsmevom.
