Bude z výberu lokality pre vyhorený jadrový odpad podobný škandál ako s plánovanou priehradou v Málinci? Zatiaľ sú možné miesta pre možné hlbinné úložiská lokalizované do Pohoria Tribeč a 4 sú na juhu stredného Slovenska. Teraz jasné NIE povedali poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja pre úložisko v Tribeči. Už v januári tento proces výberu lokality ostro kritizoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Slovensko má povinnosť takéto hlbinné úložisko vybudovať. Existuje k tomu aj strategický dokument, ktorý si objednal Národný jadrový fond a z ktorého vyplýva, že finálnu lokalitu, vrátane záložnej, chce mať Slovensko už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.
Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo životného prostredia SR odmietli kritiku predsedu BBSK Ondreja Luntera. Nejde vraj o žiadnu novinku, štát nevyberá žiadne nové lokality, v materiáli sa iba spomínajú lokality vytypované na základe geologických dát spred viac ako 30 rokov. Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK.
V Tribeči úložisko nebude
Úložisko v Tribeči teraz odmietli poslanci za Nitriansky samosprávny kraj na svojom zasadnutí, keď jeho predseda Branislav Becík jednoznačne uviedol: „Nebudeme súhlasiť s takýmto niečím, aby Tribečská oblasť bola vytypovaná na takýto projekt,“ vysvetlil. „Momentálne je to všetko len v rovine úvah. Ak sa projekt rozbehne, tak o tom budem informovať. Už teraz však hovorím, že naša odpoveď bude absolútne jasná a budeme si chrániť naše životné prostredie,“ vyhlásil Becík.
Lokalita v Tribeči by sa dotkla 11 obcí okresov Topoľčianky, Zlaté Moravce i Trenčín.
Obce nevedia o projekte za miliardy
Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK. Je to až 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, kde by mohlo byť uložené vyhoreté jadrové palivo. „Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ vysvetlil Lunter. Ako zdôraznil, BBSK žiadalo o zapojenie obcí do tohto procesu už v auguste 2023 v rámci jeho prípravy. „Ako to už na Slovensku chodí, žiaľ, aj v tomto projekte máme nakročené k tomu, aby sa z toho stala kultúrno-etická vojna, ktorej sa ešte stále môžeme vyhnúť,“ dodal predseda BBSK.
Vláda údajne nerozhoduje o výstavbe hlbinného úložiska jadrového odpadu
Vláda nerozhoduje o výstavbe hlbinného úložiska jadrového odpadu a rovnako nie je pravda, že by sa začalo s geologickým prieskumom či výstavbou hlbinného úložiska. Na sociálnej sieti to vo štvrtok uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), ktorá tak reagovala na informácie o príprave výstavby hlbinného úložiska pre vyhorené jadrové palivo v okrese Rimavská Sobota.
„Koncom minulého roka prebehlo prerokovanie správy k Vnútroštátnemu programu nakladania s vyhoreným jadrovým palivom, ktorý je iba aktualizáciou vnútroštátneho programu z roku 2014. Ten nadväzuje na rôzne strategické materiály ešte z 90. rokov minulého storočia, nejde teda o žiadnu novinku. Štát nevyberá žiadne nové lokality, v materiáli sa iba spomínajú lokality vytypované na základe geologických dát spred viac ako 30 rokov,“ uviedla Saková.
Poslednú aktualizáciu tohto programu nechala podľa ministerky hospodárstva vypracovať ešte predchádzajúca vláda a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na národnej úrovni (SEIA) sa začal za ministra Jána Budaja v roku 2023. „Samotný Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), ktorý bol o tomto procese oficiálne informovaný, v auguste 2023 vydal odborné stanovisko, že nepožaduje rozšírenie okruhu prizvaných účastníkov konania na verejné prerokovanie,“ dodala Saková. Aj BBSK teda podľa nej vnímal, že tento materiál nerozhoduje o výstavbe hlbinného úložiska na Slovensku. Ide o aktualizáciu starého dokumentu v zmysle požiadaviek EÚ.
Na základe tohto dokumentu vláda vytvorí medzirezortnú pracovnú skupinu odborníkov z príslušných ministerstiev, ktorí navrhnú stratégiu, ako bude Slovensko v budúcnosti nakladať s vyhoreným jadrovým palivom. Ministerka pripomenula, že od výstavby prvých jadrových blokov ubehli desaťročia a technologický pokrok, aj v oblasti jadrovej energetiky, prináša nové možnosti opätovného využitia vyhoreného jadrového paliva.
