Tri roky po brutálnom obliehaní a dobytí Mariupolu ruskými silami zostáva kedysi pulzujúce ukrajinské mesto len tieňom svojej minulosti. Hoci proruské médiá šíria obraz obnovenej metropoly, výpovede obyvateľov hovoria o niečom celkom inom – o chorom, zranenom meste, ktoré sa stále spamätáva z ničivej okupácie, píše BBC.
„To, čo ukazujú v ruskej televízii, sú rozprávky pre bláznov. Väčšina Mariupolu stále leží v ruinách,“ hovorí John (pozn. meno Johna bolo zmenené z dôvodu jeho bezpečnosti), Ukrajinec žijúci v rusmi okupovanom meste. Meno sme mu zmenili kvôli obavám z represálií. „Opravujú fasády budov na hlavných uliciach, kam nosia kamery na natáčanie. Ale za rohom sú sutiny a prázdnota. Mnoho ľudí stále žije v polorozbitých bytoch, ktorých steny sotva stoja.“
Po mesiacoch intenzívneho bombardovania bolo podľa odhadov OSN poškodených alebo zničených až 90 % obytných budov. Tisíce ľudí zahynuli, mnohí ďalší zostali bez domova. Napriek tomu ruské médiá a vplyvní proruskí blogeri dnes zverejňujú videá, ktoré majú navodzovať dojem života v zrekonštruovanom a šťastnom Mariupole.
Realita je však iná. BBC sa rozprávala s viac ako pol tuctom ľudí – niektorí v Mariupole zostali, iní z mesta ušli. Všetci sa zhodujú na tom, že Mariupol stále trpí. „Kulo sa veľa lží,“ hovorí 66-ročná Olha Onyško, ktorá koncom minulého roka ušla z mesta a dnes žije v ukrajinskom Ternopile. „Mali sme krásne mesto, ale teraz je choré. Nepovedala by som, že [ruské úrady] opravili veľa vecí. Je tam centrálne námestie – zrekonštruované boli iba budovy. A sú tam aj prázdne miesta, kde kedysi stáli domy. Odpratali trosky, ale ani neoddelili mŕtve telá – len ich naložili na nákladné autá s troskami a odviezli z mesta.“
Okupácia Mariupolu sa stala jedným zo symbolov brutality ruskej invázie. Nielen kvôli fyzickému zničeniu mesta, ale aj kvôli devastácii spoločenského a psychického života jeho obyvateľov. Mnohí sú vystrašení, iní rezignovaní. A len málokto verí, že „obnova“ mesta, ktorú propaguje Kremeľ, má so skutočnosťou veľa spoločného.
„Mariupol je chorý,“ hovorí John, „a pokiaľ tu budú vládnuť títo ľudia, nikdy sa neuzdraví.“
