Zdroj foto: pexels
Časť ľudí, ktorí ochoreli na lymskú boreliózu, dlhodobo trpí symptómami tohto ochorenia. Nový výskum naznačuje, že za to je zodpovedný marker imunitného systému v krvi.
Ľudia s chronickými prejavmi lymskej boreliózy (PTLDS) aj po užívaní antibiotík majú vyššie hodnoty interferónu-alfa, markeru imunitného systému v krvi. Ide o jeden z kľúčových signálnych proteínov, ktorým telo „prikáže“ imunitným bunkám bojovať proti baktériám alebo vírusom. Ak sú jeho hladiny v krvi privysoké, imunitný systém pôsobí neprimerane silno. Spôsobuje to bolesť, opuchy a únavu. To všetko sú tiež príznaky lymskej boreliózy.
Imunitná odpoveď u týchto pacientov môže spôsobovať chronický zápal aj keď infekcia zmizne. „Myslíme si, že je to možný faktor pretrvávajúcich symptómov,“ povedal autor vedeckej štúdie z oddelenia výskumu molekulárnej biológie a mikrobiológie na Tufts University v americkom Massachusets Klemen Strle.
Štúdia zahŕňala 79 ľudí s diagnostikovanou lymskou boreliózou. Prejavila sa u nich súvislosť medzi vyššími hladinami interferónu-alfa a PTLDS, hoci príčiny nie sú celkom jasné. Strle vyslovil hypotézu, že to môže súvisieť s genetikou. Na potvrdenie je potrebné rozsiahlejšie klinické pozorovanie.
Lymskou boreliózou kliešte ročne nakazia asi 500.000 ľudí. U väčšiny má len mierne príznaky a dá sa liečiť antibiotikami. Asi 10 percent nakazených však aj po liečbe pociťuje únavu a mozgovú hmlu spolu s bolesťou svalov a kĺbov.
Časť vedcov to doteraz pripisovala špecifickému kmeňu baktérie Borrelia burgdorferi. Nový výskum naznačuje, že môže ísť o imunitnú reakciu tela na baktériu a nie o samotnú nákazu.
„Niet pochýb o tom, že lymská borelióza a iné infekčné agensy prenášané kliešťami sa vyskytujú čoraz častejšie,“ povedal Strle. Pre ľudí s pretrvávajúcimi symptómami lymskej boreliózy (PTLDS) je akékoľvek biologické vysvetlenie stavu pokrokom. Aj lekári by radi privítali čo najpresnejšie testy, ktoré dokážu zachytiť infekciu v najskorších štádiách.
