V rámci prijatého konsolidačného balíka avizovala vláda úsporné opatrenia v podobe rušenia voľna počas sviatkov. Do rozpočtu by to prinieslo milióny eur, no zároveň sa schyľuje aj k väčšiemu problému.
Nový konsolidačný balík obsahuje 22 opatrení, ktoré vznikli v spolupráci s viacerými rezortmi. Zmeny sa dotknú nielen podnikateľov a motoristov, ale aj zamestnancov, ktorí prídu o niektoré voľné dni.
Slovensko má totiž po Rumunsku najviac sviatkov v Európskej únii – vláda preto argumentuje, že ich zníženie má podporiť ekonomiku a zvýšiť produktivitu práce. Informuje o tom portál Pravda.
Zrušenie vyvolalo odpor
Zrušenie voľna sa dotkne viacerých štátnych a cirkevných sviatkov. Trvalo sa ruší 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, a rovnako aj 1. september – Deň Ústavy SR, ktorý už tento rok nebol dňom pracovného pokoja, a žiaci tak zasadli do lavíc.
Podľa návrhu sa dočasne ruší aj 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom. Pôvodne sa zvažovalo zrušenie sviatku Troch kráľov (6. januára), ten však zostal zachovaný pre jeho náboženský význam a ochranu vyplývajúcu z Vatikánskej zmluvy. Namiesto neho vláda rozhodla o dočasnom zrušení 15. septembra – sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Rozhodnutie zrušiť voľno počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie pre rok 2026 vyvolalo vlnu kritiky. Tento deň má na Slovensku nielen náboženský, ale aj kultúrny význam – každoročne sa v Šaštíne koná celonárodná púť, na ktorej sa zúčastňujú tisíce veriacich, ako aj politickí a spoločenskí predstavitelia.
„Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, má pre veriacich aj spoločnosť veľký význam. Pre mnohých predstavuje nielen náboženskú udalosť, ale aj symbol slovenskej identity,“ pripomínajú správy portálu TA3.
Cirkev: Vláda porušuje Vatikánsku zmluvu
Najväčšie spory vyvolalo rozhodnutie vlády vo vzťahu k Vatikánskej zmluve, ktorá má charakter medzinárodnej dohody. Vládna koalícia tvrdí, že pri rozhodovaní vychádzala aj z podnetov biskupov, no Konferencia biskupov Slovenska (KBS) to odmietla.
Podľa KBS sa o tejto otázke s vládou oficiálne nerokovalo a prijaté opatrenie vníma ako zásah do záväzkov Slovenska voči Svätej stolici.
V nadväznosti na oprávnenosť zrušenia voľna počas tohto sviatku sa na Ústavný súd SR obracia generálny prokurátor Maroš Žilinka.
V piatok 17. októbra informoval na sociálnej sieti, že „s poukazom na moje ústavné oprávnenie podávať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, posúdim súlad prechodného ustanovenia zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorého sviatok Sedembolestnej Panny Márie v roku 2026 nie je dňom pracovného pokoja, s Ústavou SR a Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.“
Základný rámec medzi štátom a Katolíkmi
Vatikánska zmluva, oficiálne Dohoda medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, bola podpísaná v roku 2000 a predstavuje základný rámec vzťahov medzi štátom a Katolíckou cirkvou.
V úvode dokumentu sa spomína cyrilo-metodské dedičstvo a spoločná snaha Slovenska a Vatikánu prispievať k dobru spoločnosti. Dohoda potvrdzuje nezávislosť oboch subjektov a garantuje veriacim slobodu viery.
V článku 9 zmluvy sa výslovne uvádza, že Slovenská republika uznáva ako dni pracovného pokoja nedele a vybrané cirkevné sviatky, medzi ktoré patrí aj 15. september – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska.
