Ešte pred desiatimi rokmi bolo Gruzínsko príkladom post-sovietskej krajiny na ceste k demokracii. Vláda bojovala proti korupcii, občianska spoločnosť prekvitala a ekonomika rástla. Spojené štáty a americké firmy videli v tejto krajine príležitosť a začali investovať.
V decembri minulého roka však uvalili Spojené štáty sankcie na Bidzinu Ivanišviliho, vplyvného oligarchu s minulosťou v Rusku, ktorý je považovaný za šedú eminenciu krajiny. Jeho strana Gruzínsky sen má pod kontrolou celý štátny aparát a väčšina opozičných lídrov skončila za mrežami. Podľa ľudskoprávnych organizácií je v gruzínskych väzniciach približne 60 politických väzňov.
Protesty, kamery a represie
Už vyše 200 dní sa ulice hlavného mesta podľa CNN Tbilisi stávajú dejiskom masových protestov. Ľudia vychádzajú do ulíc so zástavami Gruzínska, Európskej únie a Spojených štátov, aby dali najavo svoj odpor voči smerovaniu krajiny. Viacerí z nich si zakrývajú tváre, a to nielen kvôli anonymite – obávajú sa, že ich môže identifikovať systém kamerového dohľadu s technológiou rozpoznávania tváre, ktorý podľa organizácií bojujúcich proti korupcii dodáva Čína a ktorý využíva štát na sledovanie nepohodlných občanov.
Amnesty International zároveň upozorňuje, že nedávno prijatý zákon, ktorého cieľom je obmedziť verejné zhromaždenia a umlčať nesúhlasné hlasy, umožňuje udeľovať pokuty až do výšky 2 000 dolárov. Vláda sa k používaniu čínskych kamier podľa CNN odmietla vyjadriť.
Situácia sa ešte vyhrotila po tom, čo organizácia Transparency International upozornila na prípady násilného zatýkania a dokonca mučenia protestujúcich. Spojené štáty v reakcii na tvrdé zásahy uvalili ešte vlani sankcie na vtedajšieho ministra vnútra Vakhtanga Gomelauriho, ktorého obvinili z brutálneho potláčania novinárov, opozičných predstaviteľov a demonštrantov.
Predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu a člen vládnucej strany Gruzínsky sen Levan Machashvili však v rozhovore pre CNN tvrdil, že väčšina protestov prebiehala pokojne. Zároveň ale upozornil, že niektorí účastníci sa dopustili násilia, a tí by podľa neho mali čeliť spravodlivosti. „Platí jednoduché pravidlo: ak niekto útočí na štátne inštitúcie, musí počítať s dôsledkami,“ uviedol. „Veď aj v Spojených štátoch či v EÚ sú ľudia, ktorí vtrhnú do parlamentov, potrestaní. To je úplne normálne,“ dodal.
Zmena v smerovaní krajiny
V roku 2004, hoci nebolo členom NATO, poslalo Gruzínsko svojich vojakov do Afganistanu ako súčasť medzinárodných síl ISAF. Stalo sa tak najväčším nečlenským prispievateľom do misie. O rok neskôr priletel do Tbilisi americký prezident George W. Bush a na jeho počesť bola hlavná cesta vedúca z letiska premenovaná na “George W. Bush Street” – tabuľa s názvom tam visí dodnes.
Odvtedy sa však situácia dramaticky zmenila. V súčasnosti prechádza táto strategicky dôležitá krajina s 3,7 miliónmi obyvateľov hlbokým úpadkom demokracie. V americkom Kongrese preto vznikol zákon s názvom Megobari Act – slovo megobari v gruzínčine znamená priateľ. Návrh zákona, ktorý podporujú republikáni aj demokrati, si kladie za cieľ podporiť ľudské práva, právny štát a demokratické inštitúcie v Gruzínsku. Počíta aj so sankciami voči predstaviteľom režimu, ktorí sú zodpovední za volebný podvod, politické prenasledovanie a korupciu.
Zákonodarcovia v USA varujú, že Gruzínsko sa čoraz viac dostáva do sféry vplyvu Moskvy, Pekingu a Teheránu.
Vzťahy medzi Tbilisi a Washingtonom sú na bode mrazu. Odchádzajúca americká veľvyslankyňa Robin Dunnigan kritizovala „protizápadnú rétoriku“ gruzínskej vlády. V rozhovore pre RFE/RL uviedla, že predstavitelia Gruzínskeho sna poslali administratíve Donalda Trumpa „urážlivý a absurdný“ list, ktorý bol vo Washingtone prijatý veľmi zle.
Machashvili tvrdí, že chyba je na strane Bidenovej administratívy: „Boli sme veľmi prekvapení vyjadreniami bývalej veľvyslankyne. Mnohí jednoducho nechcú, aby sa tieto vzťahy obnovili a hádžu polená pod nohy.“ Zdôraznil však, že Gruzínsko je pripravené spolupracovať s novou administratívou Donalda Trumpa „vo všetkých oblastiach – od obchodu po dopravu“.
Napriek proruským krokom vlády väčšina gruzínskej verejnosti si želá členstvo v EÚ a NATO. Tento cieľ je zakotvený aj v ústave. V novembri 2024 však vláda, hoci deklarovala pokračovanie v európskej integrácii, pozastavila snahy o vstup do Únie. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí to len zvyšuje zraniteľnosť Gruzínska voči ruskému vplyvu.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 začal Gruzínsky sen šíriť naratív, že Západ chce vtiahnuť Gruzínsko do vojny. Táto rétorika má medzi občanmi istý ohlas – najmä preto, že v roku 2008 čelilo Gruzínsko ruskej invázii a Moskva dodnes okupuje asi pätinu jeho územia. Ivanišvili a jeho spojenci hovoria o „globálnej vojnovej strane“ či „hlbokom štáte“, ktorý vraj plánuje revolúciu v Gruzínsku – bez dôkazov.
Posledná nádej?
Megobari Act, ktorý má čeliť rastúcemu vplyvu Ruska, Iránu a Číny, už prešiel Snemovňou reprezentantov a bol predložený aj v Senáte. Ak ho Senát schváli (prípadne s úpravami), pôjde naspäť do Snemovne a následne k prezidentovi Trumpovi na podpis. Jeho podporovatelia apelujú na rýchle prijatie.
„Gruzínsky ľud dal jasne najavo, že chce patriť do euroatlantického priestoru. USA musia pokračovať v podpore proti snahám strany Gruzínsky sen rozkladať demokratické inštitúcie,“ vyhlásila senátorka Jeanne Shaheen. „V čase, keď sa Rusko snaží podkopať demokracie v regióne, nemôžeme otočiť chrbát dôležitému partnerovi.“
Podľa odborníka na gruzínske otázky Zviada Adzinbaia by sankcie mohli byť účinným nástrojom. „Keď sankcie nielen symbolizujú, ale skutočne zabolia, oligarchovia si to všimnú – a v tomto prípade sa už potia,“ povedal pre CNN.
Machashvili návrh zákona zľahčuje, no priznáva, že „je to symbol, že niektorí členovia amerického Kongresu zrejme nechcú normálne vzťahy s Gruzínskom“.
Opozícia sa však stále nedokáže zjednotiť. Debatuje sa o tom, či sa má zúčastniť októbrových komunálnych volieb, ktoré môžu byť poslednou šancou na zastavenie posunu k autokracii. „Voľby sú základom každej demokracie. Ak ich opozícia bojkotuje, vysiela zmätočný signál svojim partnerom na Západe,“ upozorňuje šéfredaktorka projektu Independence Avenue Media Ia Meurmishvili.
Giorgi Gacharia, bývalý premiér a líder opozičnej strany Za Gruzínsko, bol obvinený z vlastizrady – čo západní analytici považujú za politicky motivované. Čelí trestu až 20 rokov a momentálne sa nachádza mimo krajiny. Varuje, že tlak zo zahraničia nestačí. „Režim cielene likviduje všetky alternatívy. No verím, že gruzínska spoločnosť má odvahu a odhodlanie zvrátiť vývoj – ak svet zostane pozorný a angažovaný.“
