Odchodné predstavuje dôležitú finančnú kompenzáciu, na ktorú má zamestnanec zo zákona nárok pri ukončení pracovného pomeru v súvislosti s odchodom do dôchodku. Táto jednorazová suma sa obvykle rovná minimálne priemernej mesačnej mzde zamestnanca, avšak je kľúčové si uvedomiť, že nárok na ňu vzniká len raz za život, píše portál Pravda.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Nárok na odchodné vzniká pri prvom ukončení pracovného pomeru v nasledujúcich situáciách:
- Starobný dôchodok: Ak zamestnanec požiada o priznanie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho ukončení.
- Invalidný dôchodok: V prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70 % a zamestnanec požiada o invalidný dôchodok pred ukončením pracovného pomeru, alebo do desiatich pracovných dní po ňom.
- Predčasný starobný dôchodok: Rovnako, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Je dôležité zdôrazniť, že odchodné je splatné výlučne od jedného zamestnávateľa.
Výška odchodného a jej výpočet
Podľa Zákonníka práce je minimálna suma odchodného stanovená vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Avšak, podmienky v pracovnej alebo kolektívnej zmluve môžu túto sumu určiť pre zamestnanca aj výhodnejšie.
Priemerný zárobok pre účely pracovného práva vypočíta zamestnávateľ z miezd vyplatených zamestnancovi v rozhodujúcom období a z odpracovaného času v tomto období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci tomu, v ktorom sa zárobok zisťuje. Napríklad, ak sa priemerný zárobok zisťuje pre obdobie apríl – jún, vychádza sa z miezd za obdobie január – marec.
Dôležité upozornenia a obmedzenia
- Dávka v nezamestnanosti: Ak by zamestnanec najprv čerpal dávku v nezamestnanosti a až následne požiadal o predčasný alebo starobný dôchodok, stratil by nárok na odchodné.
- Okamžité skončenie pracovného pomeru: Zamestnávateľ nemá povinnosť vyplatiť odchodné, ak bol pracovný pomer ukončený okamžite podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť výnimočne, ak zamestnanec:
- bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
- závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže okamžite ukončiť pracovný pomer len do dvoch mesiacov od zistenia dôvodu, najneskôr však do jedného roka od jeho vzniku.
Na čo si dať pozor pred odchodom do dôchodku?
Samotné splnenie podmienok pre priznanie starobného dôchodku automaticky neukončuje pracovný pomer a nemení práva a povinnosti zamestnanca. Ak zamestnanec zamýšľa ukončiť zamestnanie, musí sa so zamestnávateľom dohodnúť na termíne ukončenia pracovného pomeru alebo podať výpoveď, pričom v takom prípade je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Detailný výpočet priemerného zárobku
Priemerný zárobok sa zistí ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak je potrebné určiť priemerný mesačný zárobok, hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku, s ohľadom na týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, namiesto priemerného zárobku sa použije pravdepodobný zárobok. Ten sa zistí z dosiahnutej mzdy od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo z mzdy, ktorú by pravdepodobne dosiahol.
Dôležité aspekty výpočtu:
- Práca nadčas: Doba práce nadčas, za ktorú bola mzda zúčtovaná, sa započítava do odpracovaného obdobia v rozhodujúcom období.
- Neaktívna pracovná pohotovosť: Mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a samotný čas takejto pohotovosti sa do výpočtu nezahŕňajú.
- Nízky priemerný zárobok: Ak je priemerný zárobok nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v danom mesiaci, zvýši sa na úroveň zodpovedajúcu minimálnej mzde.
- Mzda za dlhšie obdobie: Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období vyplatí mzda (alebo jej časť) za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely výpočtu priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na daný štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do ďalších období.
- Viaceré pracovné vzťahy: Ak zamestnanec vykonáva prácu vo viacerých pracovných vzťahoch u rovnakého zamestnávateľa, mzda v každom vzťahu sa posudzuje samostatne.
- Čistý zárobok: Zisťovaný zárobok je priemerný mesačný zárobok znížený o poistné na sociálne poistenie, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavok poistného na zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítané podľa podmienok platných v mesiaci zisťovania.
