Banky na Slovensku musia z každej finančnej transakcie odvádzať štátu transakčnú daň. Hoci ju priamo neplatí klient, náklady si banka premietne do svojich služieb – napríklad aj do poplatkov spojených s hypotékou. V konečnom dôsledku tak daň za banku zaplatíte aj Vy, hoci nepodnikáte.
Slovensko od 1. apríla 2025 zaviedlo transakčnú daň (tiež daň z finančných transakcií), ktorá sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov (SZČO) podľa zákona č. 279/2024 Z. z.. Transakčná daň je súčasťou konsolidácie verejných financií.
Každá odchádzajúca a prichádzajúca platba na podnikateľskom účte podlieha zrážke dane. A keďže bankové účty sú účty právnických osôb, banka musí štátu z Vašej mesačnej splátky odvádzať daň z finančných transakcií. Transakčná daň sa vzťahuje na všetky finančné prevody z účtov právnických osôb, vrátane bánk, a to bez ohľadu na účel platby.
Aká je teda výška transakčnej dane?
- Bezhotovostné prevody (napríklad splátky) sa zdania sadzbou 0,4 %, maximálne do 40 € za jednu transakciu
- Výber hotovosti je zdanený 0,8 %, bez horného limitu. Napríklad z výberu 10 000 € zaplatíte 80 €.
- Používanie platobnej karty spojené s podnikateľským účtom: fixný poplatok 2 € ročne
Ak banke platíte hypotéku napríklad 1 000 €, štát získa 4 €. Pri hypotéke vo výške 1500 € banka odvedie štátu transakčnú daň 6 €. Sú to síce malé poplatky, ktoré banka musí štátu odviesť, ale banka ich musí od Vás získať.
Hoci transakčnú daň platí banka ako podnikateľ, náklady s ňou spojené sa často premietnu do cien služieb, vrátane hypoték. Banka výšku dane priamo nezvyšuje, ale môže ju „zahrnúť“ do poplatkov a úrokových marží. V dôsledku toho splátka hypotéky pre klienta reálne zahŕňa aj náklady spojené s touto daňou, hoci klient ju nepriamo platí.
Koľko štát už touto daňou vybral?
- Za prvé tri mesiace (apríl až jún 2025) vybral štát z transakčnej dane 134,6 milióna eur.
- Pôvodné odhady počítali s výnosom cez 550 miliónov eur,
- Ministerstvo financií revidovalo prognózu na približne 420 miliónov eur kvôli legislatívnym výnimkám a ekonomickým rizikám.
Vidíme, že rozdiel medzi predikciou a realitou je priepastný. Podnikatelia a živnostníci reagujú na zavedenie transakčnej dane kriticky, pričom poukazujú na výrazné dodatočné náklady spojené s každodennými prevodmi. Niektoré spoločnosti preto uvažujú o presune platieb do hotovostnej formy s cieľom minimalizovať daňovú záťaž.
Vláda navrhla možnú výnimku pre menšie podniky, avšak odborníci upozorňujú, že takéto opatrenia môžu viesť k zvýšenej administratívnej náročnosti a komplikáciám v správe dane. V konečnom dôsledku sa na transakčnú daň výraznou mierou skladajú aj bežní ľudia, ktorí nepodnikajú.
