Podľa najnovších údajov NHS England žije v Anglicku približne 2,5 milióna ľudí s ADHD – vrátane tých, ktorým tento neurovývinový stav ešte nebol oficiálne potvrdený.
Takéto čísla boli po prvýkrát zverejnené ako verejný odhad a otvárajú diskusiu o tom, ako bežná porucha pozornosti s hyperaktivitou vlastne je. Píše o tom Independent.
Problém, ktorý sa netýka len detí
Zo spomínaného počtu približne 2,5 milióna ľudí s ADHD tvorí viac než 740 000 deti a mladí ľudia vo veku od 5 do 24 rokov. Odhady pochádzajú z metodiky Národného inštitútu pre zdravie a starostlivosť (NICE), podľa ktorej ADHD ovplyvňuje 5 % mladých a 3 až 4 % dospelej populácie.
Zároveň rastie aj počet tých, ktorí na vyšetrenie čakajú. Kým v marci 2024 to bolo 416 000 ľudí, o rok neskôr už číslo presiahlo 549 000. Na situáciu zareagoval aj psychológ Seb Thompson z organizácie Cygnet Health Care, ktorý vysvetlil základné fakty aj mylné predstavy o tomto stave.
Čo vlastne ADHD znamená?
„Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinový stav, ktorý ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa a/alebo ovládať pohybové či impulzívne správanie,“ objasňuje Thompson.
Nie každý však prejavuje všetky oblasti naraz. Niektorí ľudia trpia výlučne nepozornosťou, iní viac hyperaktivitou alebo impulzivitou. Problémom je, že ADHD sa častejšie diagnostikuje u chlapcov, pričom u dievčat zostáva často nepovšimnutý.
Mýty, ktoré sťažujú porozumenie
Mnohí ľudia si mylne myslia, že „každý je občas roztržitý“ alebo „každý sem-tam zabudne“. To je síce pravda, no ako vysvetľuje psychológ: „Rozdiel pri ADHD spočíva v tom, že tieto príznaky sú trvalé, zasahujú do každodenného fungovania a výrazne ovplyvňujú kvalitu života.“
Dôležité je aj to, že ADHD môže byť zamenené za iné problémy – napríklad poruchy sluchu, autizmus, depresiu či následky traumy. Preto je presná diagnostika kľúčová.
Ako rozpoznať príznaky?
Typické prejavy ADHD sú rôznorodé. Pri poruchách pozornosti môže ísť o problémy s udržaním sústredenia, časté chyby, strácanie vecí, zábudlivosť či slabé plánovanie.
„Ľudia s ADHD bývajú ľahko rozptýlení, majú problém organizovať si úlohy, zabúdajú, čo mali urobiť a často pôsobia, akoby boli myšlienkami inde,“ vymenúva Thompson. Tieto ťažkosti sa musia vyskytovať vo viacerých prostrediach – napríklad doma aj v škole.
Hyperaktivita a impulzivita sa zasa prejavuje neustálym pohybom, neschopnosťou sedieť bez pohybu, neprimeraným rečovým výbuchom či konaním bez premýšľania nad následkami. Títo ľudia môžu pôsobiť netrpezlivo a často neodhadnú vhodný moment, kedy hovoriť či konať.
Skrytá daň ADHD: duševné zdravie
Ľudia s neliečeným ADHD sa často stretávajú s nízkym sebavedomím, depresiou a úzkosťou. Pretrvávajúce zlyhávania v škole alebo v práci môžu viesť k frustrácii, rezignácii a strate záujmu o aktivity, ktoré predtým milovali.
„Niektorí sa vzdajú snahy, iní to premenia na hnev a prejavujú správanie, ktoré okolie môže považovať za problematické,“ upozorňuje odborník.
Prečo je dôležitá diagnóza?
Podľa Thompsona ADHD diagnostikujú špecializované tímy a prvým krokom môže byť konzultácia s všeobecným lekárom a ďalej s psychiatrom. Odborná diagnóza pomáha človeku (aj jeho blízkym) pochopiť, že jeho spôsob fungovania má neurobiologický základ – a že za to nenesie vinu.
„Diagnóza vysvetlí, že človek za ADHD nemôže. Nie je to jeho chyba, ale spôsob, akým jeho mozog funguje,“ vysvetľuje Thompson. Navyše, oficiálne potvrdenie otvorí dvere k liečbe – či už ide o lieky, alebo psychoterapiu, ktoré môžu výrazne zlepšiť každodenné fungovanie.
