Ak máte pochybnosti o tom, či niekto môže byť psychopat, odborníci radia venovať pozornosť jeho očiam. Podľa štúdie z roku 2018, ktorá bola realizovaná vedcami z univerzít v Cardiffe a Swansea, sa ukázalo, že reakcie psychopatov na určité typy fotografií sú výrazne odlišné od reakcií bežných ľudí.
V rámci experimentu, v ktorom účastníci sledovali fotografie považované za „nechutné“, vedci zistili, že psychopati na tieto obrázky nereagovali rozšírením zreničiek, čo je bežná reakcia u zdravých jedincov. Zatiaľ čo zreničky účastníkov, ktorí neboli psychopatmi, sa pri pohľade na tieto šokujúce obrázky rozšírili, psychopati na ne reagovali bez zmeny. Informuje New York Post.
Dan Burley, hlavný autor štúdie z Cardiff University’s School of Psychology, vysvetlil, že tieto výsledky poskytujú fyzické dôkazy o emocionálnom deficite, ktorý je často prítomný u psychopatov. Tento deficit sa prejavuje v tom, že zreničky psychopatov neprejavujú typickú reakciu na obrázky, ktoré väčšina ľudí považuje za desivé alebo znepokojujúce. Naopak, keď psychopati pozorovali pozitívne alebo optimistické obrázky, ich zreničky sa rozšírili, čo naznačuje, že ich reakcia na príjemné podnety je rovnaká ako u ostatných.
Tieto zistenia naznačujú, že psychopatia nesúvisí s neschopnosťou reagovať na emócie ako také, ale skôr s iným spôsobom reakcie na ohrozujúce alebo negatívne informácie.
Psychopati sa často prejavujú ako odvážni, sebavedomí a schopní konať bez akéhokoľvek strachu. Tento chladnokrvný prístup môže byť výsledkom ich zníženej emocionálnej reakcie na ohrozenie.
Profesor Robert Snowden, ktorý sa na výskume podieľal, dodal, že psychopati sú schopní konať racionálne a bez ohľadu na obavy, pretože ich reakcia na strach a nebezpečenstvo je značne oslabená.
Niektoré známe osobnosti, ktoré sa považujú za psychopatov, sú sérioví vrahovia ako Ted Bundy, Fred West a Richard Ramirez. Avšak odborníci zdôrazňujú, že psychopatiu nie je možné diagnostikovať ako samostatnú poruchu.
Podľa licencovaného psychológa Davida Tzalla je psychopatia skôr osobnostný konštrukt, ktorý sa dá posúdiť pomocou špecifického kontrolného zoznamu, pričom ju nie je možné diagnostikovať rovnakým spôsobom ako antisociálnu poruchu osobnosti (ASPD). Hoci tieto dve poruchy zdieľajú niektoré podobnosti, existujú medzi nimi významné rozdiely v charakteristikách. ASPD je oficiálne diagnostikovateľná porucha, ktorá sa vyznačuje chronickým nerešpektovaním práv iných osôb a ohrozovaním bezpečnosti seba i ostatných.
