Americký vedec James Watson, držiteľ Nobelovej ceny a jeden zo spoluobjaviteľov štruktúry DNA, zomrel vo veku 97 rokov.
Držiteľ Nobelovej ceny za spoluobjavenie štruktúry deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) v tvare pravotočivej dvojzávitnice James Watson zomrel vo štvrtok vo veku 97 rokov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP a AP.
Watson zomrel v hospicovej starostlivosti na Long Islande v americkom štáte New York. Jeho úmrtie potvrdilo Laboratórium Cold Spring Harbor (CSHL), kde dlhé roky pracoval.
Revolučný objav
Štruktúru molekuly DNA zodpovednej za prenos dedičných informácií dešifroval Watson spoločne s Britom Francisom Crickom, za čo v roku 1962 získali Nobelovu cenu za medicínu. „Objavili sme tajomstvo života,“ povedali vtedy.
James Dewey Watson sa narodil 6. apríla 1928 v Chicagu, jeho rodičia mali britsko-írsky pôvod. V rodnom meste strávil detstvo aj školské roky. Už ako 15-ročný začal v roku 1943 študovať na univerzite v Chicagu a v roku 1947 štúdium dokončil s bakalárskym titulom zo zoológie.
Skúmanie vtákov priviedlo Watsona k záujmu o genetiku. Doktorát získal v roku 1950 na univerzite v Indiane, kde ho ovplyvnili práce kolegov z oblasti mikrobiológie a genetiky. V októbri 1951 začal pracovať v Cavendishovom laboratóriu v Cambridge, kde sa jeho kolegom stal Crick.
Ich popis štruktúry DNA mal revolučný význam: vysvetľoval prenos dedičných vlastností pri delení buniek. Zodpovedá za ne poradie tzv. nukleotidov, ktoré sú tvorené z deoxyribózy (z chemického hľadiska cukor), fosfátovej skupiny a jednej zo štvorice zásad – adenín, cytozín, guanín a tymín. Nukleotidy tvoria dlhé špirálovité reťazce, pričom DNA pozostáva z dvoch špirál, teda má tvar dvojzávitnice.
Pobúril vyjadreniami
DNA bola objavená v roku 1869, ale vedci až v roku 1943 zistili, že tvorí genetický materiál v bunkách, dodáva BBC. Štruktúra DNA však stále zostala záhadou. Crick a Watson pracovali s obrázkami, ktoré získala výskumníčka z King’s College Rosalind Franklinová bez jej vedomia, a tak dokázali zostrojiť fyzikálny model molekuly.
Maurice Wilkins, ktorý získal Nobelovu cenu spolu s Crickom a Watsonovou, spolupracoval s Franklinovou na určení štruktúry molekuly DNA. Franklinová, ktorá zomrela v roku 1958, je dnes uznávaná za kľúčovú pomoc, ktorú poskytla vo vedeckom prelome vo výskume DNA, napriek tomu, že jej práca bola v tom čase do značnej miery zamlčiavaná.
Po začiatku nového tisícročia vyvolal Watson ostré polemiky názorom, že inteligencia človeka je podmienená geneticky, a tiež, že vrodená priemerná inteligencia Afričanov je nižšia v porovnaní s obyvateľmi Západu. Tieto úvahy boli označené za rasistické, Watson sa bránil, že nešíri rasizmus, ale uvažuje ako vedec.
Napokon sa vzdal vedenia CHSL a odišiel do penzie. V roku 2019 v televíznom dokumente Watson svoje postoje zopakoval, laboratórium s ním preto prerušilo všetky kontakty.
Vzdal sa Nobelovej ceny
Watson sa stal prvým žijúcim nositeľom Nobelovej ceny, ktorý predal svoju zlatú medailu, a v roku 2014 ju na aukcii predal za 4,8 milióna dolárov (4,15 mil. eur).
Tvrdil, že sa jej vzdáva, pretože sa po svojich kontroverzných vyjadreniach cítil ostrakizovaný vedeckou komunitou. Ruský miliardár ju kúpil za rovnakú predajnú cenu a okamžite ju vedcovi vrátil.
Popri Nobelovej cene je Watson držiteľom mnohých vyznamenaní a titulov svetových univerzít. V roku 2002 ho za čestného rytiera pasoval sir Christopher Meyer, vtedajší britský veľvyslanec v USA.
