Medvedev hrozí predstaviteľom NATO, Rusi zatiaľ zadržali Uzbeka podozrivého z vraždy generála

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa opäť vyhrážal NATO. Zdroj: Wikimedia Commons/government.ru; TASR/AP
Reklama

Urážkami a vyhrážkami počastoval v stredu podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a exprezident Dmitrij Medvedev predstaviteľov krajín NATO a novinárov britského denníka The Times.

Na svojom telegramovom účte najskôr ostro skritizoval, ako denník informoval o smrti ruského generála Igora Kirillova, ktorého označil za „legitímny cieľ“. Podľa tejto logiky sú teda všetci predstavitelia NATO a novinári denníka tiež legitímnymi cieľmi, vyhrážal sa Medvedev. „To, čo sa objavilo v The Times, nemožno ignorovať. Darebáci v úvodníku označili útok na generála Kirillova a jeho asistenta za „legitímny akt obrany,“ rozohnil sa na Telegrame Medvedev.

„Podľa tejto logiky všetci predstavitelia krajín NATO, ktorí prijali rozhodnutie o poskytnutí vojenskej pomoci banderovskej Ukrajine, sú zapojení do hybridnej alebo konvenčnej vojny proti Rusku,“ pokračoval. „A všetky tieto osoby možno a treba považovať za legitímny vojenský cieľ ruského štátu. A jednoducho pre všetkých ruských vlastencov,“ doplnil. Svoje hrozby adresoval aj na „komplicov páchateľov zločinov proti Rusku“. „Medzi nich je možné zaradiť aj tých mizerných šakalov z The Times, ktorí sa zbabelo schovali za redakčný článok, rovnako ako ich nadriadených,“ napísal Medvedev.

„V Londýne sa môže stať všeličo“

„Dáva to zmysel? Dáva to zmysel! Čo znamená: buďte opatrní! Veď vy viete, že sa v Londýne môže všeličo stať,“ zakončil exprezident svoje expozé vyhrážkou. K explózii elektrickej kolobežky, ktorá zabila generála Kirillova, šéfa ruskej radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, a jeho asistenta Iľju Polikarpova, sa prihlásila ukrajinská tajná služba. Moskva výbuch označila za teroristický útok a v stredu oznámila, že ruská bezpečnostná služba FSB zadržala 29-ročného Uzbeka, ktorého z generálovej vraždy podozrieva. Zároveň agentúra TASS napísala, že za to mal dostať sto tisíc dolárov.

Podľa ukrajinskej rozviedky to bol práve Kirillov, kto rozhodol o použití zakázaných chemických zbraní na fronte na juhovýchode Ukrajiny. Malo ísť o 4800 prípadov, vo valnej väčšine išlo o použitie granátov s plynmi CS a CN.

Prvý je slzotvorný plyn, druhý má navyše paralytické účinky. Použitie takýchto látok na bojisku zakazuje dohovor o zákaze chemických zbraní. Použitie týchto zbraní potvrdili analýzy vzoriek pôdy. Kvôli spomínaným chemickým útokom skončilo vo vojenských nemocniciach dvetisíc ľudí.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia