Pokojná prechádzka lesom sa stala nočnou morou pre jedného z obyvateľov obce Poniky. Znenazdajky na neho zaútočila medvedica s mláďatami, ktorá mu spôsobila viacero zranení. Muž, hoci otrasený, je už v domácej liečbe, no incident rozprúdil diskusiu o kritickej situácii s medveďmi v regióne. Miestni sa podobných stretov obávajú, keďže v okolí dediny sa podľa odhadov pohybuje až štyridsať týchto predátorov.
Obyvatelia Ponikov žijú v neustálom strachu z najväčšej slovenskej šelmy. Nedávny útok medvedice na jedného z nich len potvrdil ich obavy. Hoci napadnutý muž o svojom zážitku nechce verejne hovoriť, podľa dostupných informácií od denníku Pravda ho ošetrili na urgentnom príjme a momentálne sa zotavuje doma. Pravidelne navštevuje infekčné oddelenie, kde mu podali potrebné vakcíny.
Prednosta Obecného úradu Poniky, Pavol Ondrejko, potvrdil, že útok medvedice sa odohral v lese počas prechádzky. „Poškodený si neželá komentovať to. Na miesto sa však dostavili zástupcovia zo Štátnej ochrany prírody a Zásahového tímu pre medveďa hnedého,“ uviedol pre médiá.
Medvede na každom kroku
Situácia s medveďmi je v Ponikoch podľa prednostu dlhodobo neudržateľná. „Pravdupovediac, je to tu samý medveď. Odhadom ich je okolo dediny štyridsať,“ prezradil Ondrejko. Vysvetlil, že s týmto problémom bojujú pravidelným volaním zásahového tímu, ktorého členovia sú v obci takmer denne. Uviedol tiež, že poľovnícke združenie zvažuje žiadosť o odlov, no presný počet zatiaľ nie je stanovený.
Obyvatelia Poník žijú s permanentným strachom. „Obávajú sa chodiť do lesa, na hríby, dokonca sa boja chodiť obhospodarovať svoje pozemky. Je toho naozaj veľa,“ pokračoval prednosta. „Na úrade máme kopec nahlásených medveďov v okolí dediny. Teraz začína dozrievať kukurica, takže predpokladám, že sa to ešte zintenzívni,“ dodal s obavami.
Zmena v správaní šeliem a obavy obyvateľov
Miestni obyvatelia sa s nami podelili o svoje zážitky a pocity. Pani Mária hovorí, že mnohí už ani nechcú chodiť von. „Lokalita, kde teraz medvedica napadla toho chlapa, bola v minulosti u domácich veľmi obľúbená. Často tam chodievali na prechádzky celé rodiny, aj s malými deťmi. Už na to ale nemajú odvahu, radšej sa tomu miestu vyhýbajú,“ poznamenala.
Jeden z dôchodcov spomína na minulosť: „Atmosféra v dedine je v ostatných rokoch úplne iná, ako kedysi. Pamätám si, že v sedemdesiatych rokoch sa v okolitých lesoch pohybovalo len pár jedincov – dva, možno tri medvede. Urastené, statné kusy. Pred človekom ale mali prirodzený rešpekt – akonáhle nejakého zbadali, hneď ušli.“ Dnes je situácia iná: „V súčasnosti stratili šelmy plachosť, ľudia pre nich nič neznamenajú,“ krútil hlavou.
Pani Anna sa sťažuje, že medvede im doslova „nakúkajú do okien“. „Moja sestra si na tie svoje chcela dať namontovať, zo strachu pred chlpáčmi, mreže. No chápete? Tu, na dedine. Kto to kedy videl? Situácia je ale vážna, keď v inak pokojnej obci musíme čeliť niečomu takémuto a zvažovať montáž mreží,“ konštatovala a dodala, že viacerí už mali takúto nevítanú návštevu vo svojich záhradách.
Svedectvo o útoku
Blízky obete konštatoval útok: „Je to šesťdesiatnik, ktorý miluje prírodu. Je pre neho prirodzeným prostredím, trávieval tam veľa času,“ uviedol anonymný zdroj. „Ale poviem vám, domov prišiel celý skrvavený. Medvedica na neho zaútočila z krovia – bola aj s dvomi mláďatami. On mal so sebou psov, ale ani to mu nepomohlo. Dohrýzla mu ruku a doškriabala hruď. Odstrčil ju a začal utekať,“ opísal incident. Napadnutý dôchodca sa domov dostal po vlastných nohách a odtiaľ ho ihneď odviezla manželka na urgent. „Tam ho pozašívali a už sa z toho ako-tak spamätáva. V tej chvíli bol ale v poriadnom šoku,“ doplnil blízky obete.
Volanie po riešení
„Poniky sú naozaj obliehané medveďmi, táto situácia už trvá dlho,“ reagovala ďalšia miestna žena. „Už niet dňa, kedy niekto nepríde s informáciou, že videl medveďa. Ľudia majú strach, do prírody už tak často nechodievajú. My máme tiež v jednej časti chatku, kde sme pravidelne relaxovali, no radšej sa jej teraz vyhýbame,“ hovorí. Dodala, že kompetentní by už konečne mali začať konať a nájsť spôsob, ako situáciu zlepšiť.
Nespokojnosť s aktuálnym stavom netají ani Ján. „Ako som zostal na dôchodku, môj život bol najviac situovaný v prírode. Ostatných päť rokov tam nechodím, lebo nad dedinou sú medvede. Nemám odvahu, keďže pár známych už naháňali,“ vraví. Tvrdí, že väčšina Poničanov je „uväznených“ len priamo v obci – okolitú krásnu prírodu už radšej nevyhľadávajú. „Mne to veľmi chýba. Moja osobná filozofia je, že medvede sú jednoducho premnožené. Nechápem, prečo z toho nespravia bežnú lovnú zver. Zbytočne nalievajú peniaze do nejakého zásahového tímu a pritom problém mohol byť už dávno vyriešený,“ nedával si servítku pred ústa Ján.
