Európska únia stojí pred zásadnou otázkou: koľko má investovať do vlastnej bezpečnosti v čase, keď sa globálne napätie stupňuje a tradičné partnerstvá prechádzajú skúškou. Najnovšie prieskumy ukazujú, že obyvatelia členských štátov vnímajú riziká rozdielne – a rovnako rozličné sú aj ich očakávania voči Bruselu.
Zhoršujúce sa medzinárodné prostredie a oslabené transatlantické väzby prinútili európske krajiny prehodnotiť svoju obrannú stratégiu. Únia sa snaží posilniť autonómiu v oblasti bezpečnosti a obmedziť závislosť od externých partnerov. Diskusia o tom, aké rozsiahle majú byť investície do obrany, však rozdeľuje verejnosť naprieč kontinentom.
Obavy o štát verzus pocit osobného bezpečia
Údaje z prieskumu Eurobarometer podľa Euronews naznačujú, že viac ako dve tretiny obyvateľov EÚ sa domnievajú, že ich krajina čelí hrozbám. Najvyšší podiel takýchto odpovedí zaznamenali vo Francúzsku (79 %), Holandsku (77 %) a Dánsku (76 %). Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Slovinsko (50 %), Chorvátsko (52 %) a Česká republika (52 %).
Zaujímavé je, že hoci mnohí respondenti pociťujú ohrozenie svojej krajiny, väčšina z nich si nemyslí, že by bola priamo ohrozená ich osobná bezpečnosť. S tvrdením, že ich individuálna ochrana je v riziku, nesúhlasí 51 % opýtaných. Európania tak rozlišujú medzi geopolitickými rizikami a vlastnou každodennou skúsenosťou.
Invázia Ruska na Ukrajinu urýchlila snahy o modernizáciu európskej obrany. Európska únia sa v posledných rokoch zamerala na spoločné obstarávanie vojenskej techniky a rozvoj domáceho obranného priemyslu.
Jedným z kľúčových projektov je plán ReArm Europe, ktorého cieľom je zvýšiť výdavky členských štátov na obranu. Dopĺňa ho úverový nástroj Security Action for Europe (SAFE), ktorý umožňuje krajinám financovať spoločné nákupy a investície do obranných kapacít prostredníctvom výhodných pôžičiek.
S výrokom: Do akej miery súhlasíte s tým, že bezpečnosť (našej krajiny) je ohrozená? najviac súhlasili krajiny (v poradí):
- Francúzsko
- Nemecko
- Dánsko
- Rumunsko
- Holandsko
- Grécko
- Estónsko
- Poľsko
- Bulharsko
- Litva
- Maďarsko
- Írsko
- Taliansko
- Portugalsko
- Cyprus
- Belgicko
- Švédsko
- Španielsko
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Slovensko
- Rakúsko
- Česká republika
- Slovinsko
- Fínsko
- Chorvátsko
- Malta
Dôvera v Brusel, no nie bez výhrad
Podľa prieskumu väčšina obyvateľov Únie verí, že EÚ dokáže posilniť bezpečnostné a obranné mechanizmy – tento názor zastáva 52 % respondentov. Najvyššia dôvera bola zaznamenaná v Luxembursku (76 %), Portugalsku (74 %), na Cypruse (73 %) a v Litve (71 %).
Zaujímavým faktorom je vek. Mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov prejavujú voči schopnosti Únie zabezpečiť obranu väčšiu dôveru než staršie generácie, najmä respondenti nad 55 rokov.
Otázka financií však vyvoláva rozdielne postoje. Takmer tretina občanov sa domnieva, že investície EÚ do obrany sú nedostatočné. Naopak, 14 % opýtaných je presvedčených, že Únia vynakladá na vojenské kapacity priveľa prostriedkov.
Požiadavka na vyššie výdavky narastá s pribúdajúcim vekom. Kým medzi mladými vo veku 15 – 24 rokov chce zvýšenie investícií 27 %, medzi osobami staršími ako 55 rokov tento podiel stúpa na 35 %.
Diskusia o obrane sa dnes neobmedzuje len na pozemné či námorné kapacity. Európania čoraz častejšie vnímajú vesmír ako strategickú oblasť budúcnosti. Podľa prieskumu si 53 % respondentov myslí, že bezpečnosť a obrana by mali patriť medzi hlavné priority európskej vesmírnej politiky. Nasledujú témy ako ochrana životného prostredia, boj proti klimatickej zmene a podpora priemyslu.
Medzi významné projekty patrí iniciatíva IRIS², ktorá má vytvoriť zabezpečenú viacorbitálnu satelitnú sieť. Jej cieľom je posilniť kybernetickú odolnosť a zabezpečiť rýchlu a spoľahlivú komunikáciu medzi vládami členských štátov a ich občanmi bez závislosti od zahraničných poskytovateľov.
Plná prevádzka systému sa očakáva v rokoch 2027 až 2030. Projekt nadväzuje na EU Space Strategy for Security and Defence, ktorej zámerom je chrániť európske satelitné infraštruktúry pred hrozbami vrátane útokov na družice.
Hľadanie rovnováhy medzi ochranou a rozpočtom
Európska debata o obrane tak osciluje medzi pocitom rastúceho geopolitického napätia a otázkou, akú cenu sú občania ochotní zaplatiť za vyššiu mieru bezpečnosti. Kým časť verejnosti volá po razantnejšom posilnení obranných kapacít, iní upozorňujú na potrebu vyvážiť tieto výdavky s inými prioritami.
Výsledkom je pestrý obraz názorov, ktorý odráža rozdielne historické skúsenosti, geografickú polohu aj generačné pohľady v rámci celej Únie.
