Štáty musia spolupracovať na dosiahnutí konkrétnych cieľov v boji proti zmene klímy a ak nedodržiavajú svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných dohôd, je možné, že tým porušujú medzinárodné právo. Rozhodol o tom v stredu Medzinárodný súdny dvor (MSD) vydaním kľúčového nezáväzného stanoviska o právnych povinnostiach jednotlivých štátov.
V ňom okrem toho zároveň uznal, že „čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie“ je ľudské právo, ktoré sú štáty povinné zaručiť, informuje TASR podľa správ agentúry AP a Reuters. Pre svetový súd so sídlom v Haagu, ktorý rozhoduje spory medzi štátmi, ide o vôbec najväčší prípad, aký kedy posudzoval. Odborníci tvrdia, že jeho verdikt by mohol ovplyvniť súdne procesy v oblasti klímy, čo by malo zásadný dosah na zákony na celom svete.
MSD vo viac než 500-stranovom stanovisku, vydaním ktorého ho v roku 2023 poverila OSN, uznal, že zmena klímy predstavuje naliehavú a existenčnú hrozbu so závažnými a ďalekosiahlymi dôsledkami pre prírodné ekosystémy a ľudstvo a že emisie skleníkových plynov sú jednoznačne spôsobené ľudskou činnosťou a nie sú územne obmedzené.
„Ak štát neprijme primerané opatrenia na ochranu klimatického systému…, môže ísť o medzinárodne protiprávny čin,“ citoval zo stanoviska predseda MSD japonský sudca Judži Iwasawa. Takýmto konaním poškodené krajiny by mohli mať podľa súdu nárok na náhradu škôd, ktoré utrpeli v dôsledku globálneho otepľovania. Záviselo by to však od jednotlivých prípadov, kde by sa preukázala priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym činom a ujmou.
Ochrana klímy v rámci ľudských práv
MSD ďalej rozhodol, že klímu treba chrániť pre súčasné a budúce generácie a že nepriaznivý vplyv otepľovania planéty môže významne narušiť uplatňovanie niektorých ľudských práv vrátane práva na život. V tejto súvislosti podotkol, že ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie je neoddeliteľnou súčasťou ostatných ľudských práv. „Štáty musia spolupracovať na dosiahnutí konkrétnych cieľov zníženia emisií,“ povedal Iwasawa pri čítaní stanoviska.
Dodal, že klimatické plány jednotlivých štátov musia byť čo najambicióznejšie a plniť ciele Parížskej dohody z roku 2015, ktoré zahŕňajú snahu udržať globálne otepľovanie oproti predindustriálnej ére pod 1,5 stupňa Celzia.
Poradné stanoviská MSD nie sú pre štáty záväzné. Kritici preto tvrdia, že krajiny považované za najväčších znečisťovateľov budú môcť najnovší verdikt súdu jednoducho ignorovať. Iní pozorovatelia však poukazujú na morálny a právny vplyv, ktorý má MSD. Aktivisti podľa agentúry Reuters očakávajú, že napriek poradnému charakteru bude rozhodnutie prelomové.
Na čele snáh o vydanie stanoviska MSD stál tichomorský ostrovný štát Vanuatu, ktorého predstavitelia sú podľa svojich vyjadrení čoraz viac frustrovaní z pomalého pokroku v rokovaniach OSN o klíme. Menšie a rozvíjajúce sa krajiny naliehali na MSD, aby uložil veľkým znečisťovateľom povinnosť nahradiť škody a zaviazal ich k postupnému ukončeniu využívania fosílnych palív.
