Vybudovanie ľudskej základne na Mesiaci, ktorá by slúžila ako odrazový mostík pre lety na Mars a ďalej, už nie je len vecou sci-fi. Otázka neznie „či“, ale „kedy“. Optimisti tvrdia, že to môže byť už o desať rokov. Kľúčovým prvkom pre život na Mesiaci bude spoľahlivý zdroj energie – miniatúrny jadrový reaktor.
Astronauti, ktorí budú na Mesiaci žiť, si nebudú môcť doniesť palivo zo Zeme a plyn či ropa na Mesiaci jednoducho nie sú. Odborníci sa zhodujú, že jediným realistickým riešením je vybudovanie malého jadrového reaktora, ktorý by zásoboval energiou celú základňu. Informuje o tom portál iDnes.
Preteky o Mesiac už začali
O prvenstvo na lunárnom povrchu bojujú tradičné vesmírne veľmoci – USA, Rusko a Čína. Menej nápadne sa o Mesiac zaujímajú aj krajiny ako India či Japonsko.
„Bude to stáť obrovské peniaze, ktoré nezíska ani NASA ľahko,“ píše sa v odborných kruhoch, najmä po tom, čo Trumpova administratíva znížila rozpočet NASA na budúci rok o štvrtinu. Víťaz však získa nielen prestíž a vedecký pokrok, ale aj strategickú výhodu pre ďalšie geopolitické ciele na Zemi.
NASA oznámila urýchlenie ambicióznych plánov s cieľom mať vlastný jadrový reaktor na Mesiaci už začiatkom 30. rokov. Čína a Rusko chcú byť na vrchole a ich plány predpokladajú fungujúcu základňu okolo roku 2035, vrátane štiepneho reaktora na nízko obohatený urán ako stabilný zdroj energie pre dlhodobý pobyt a prevádzku počas lunárnej noci.
Jadrová energia ako jediná cesta
Podmienky na Mesiaci sú extrémne. Lunárny deň trvá 29,5 pozemského dňa, striedajú sa dva týždne svetla a dve týždne tmy, počas ktorých teploty klesajú až k -130 °C. „Pravdou je, že jaderná energia je jedinou možnosťou, ako udržať mesačnú základňu pri živote,“ uviedol Simon Middleburgh z Inštitútu jadrovej budúcnosti vo Walese pre BBC. „Nemôžeme naviezť palivo zo Zeme, solárne panely ani dieslové agregáty nebudú fungovať,“ dodal.
Doručiť a dať do prevádzky miniatúrny reaktor na Mesiaci je výzva. Musí byť ľahký, odolný a autonómny, pričom musí udržať základňu v prevádzke najmenej desať rokov, s kontinuálnou produkciou 50–100 kW energie. „V zadaniu tiež stálo, že reaktorový systém musí fungovať autonómne, s minimálnym ľudským zásahom,“ vysvetlil Shatel Bhakta z Johnsonovho strediska NASA pre Los Angeles Times.
Miniaturizácia a budúce využitie
Prvé návrhy lunárnych reaktorov sú veľké ako malé rodinné auto a vážia niekoľko ton. Vývojári pracujú na ich miniaturizácii, pričom očakávajú, že po úspešnom testovaní môžu byť mikroreaktory využité aj na Zemi v rôznych oblastiach.
Právne otázky a geopolitické napätie
Zámery umiestniť reaktor na Mesiaci otvárajú aj právne dilemy. S rastúcou „mesačnou horúčkou“ sa zvyšuje riziko prenesenia geopolitického napätia zo Zeme na Mesiac. Otázka „komu patrí Mesiac?“ zostáva nejasná, keďže Zmluva o vesmíre z roku 1967 zakazuje vlastníctvo častí Mesiaca jednotlivými štátmi.
„Existuje určitá časť Mesiaca, o ktorej každý vie, že je pre dané účely najlepšia,“ uviedol Sean Duffy, dočasný riaditeľ NASA a minister dopravy. „Chceme sa tam dostať prvý a obsadiť ju pre Ameriku,“ dodal.
