Rozličné katastrofy zapríčinili, že mestá, ktoré boli kedysi plné života, zaľahli popolom a dnes sa z nich vykľuli často atraktívnejšie miesta na spoznávanie ako svetové metropoly. Mestá duchov sú známe po celom svete a zopár ich možno nájsť aj na Slovensku.
Zabudnutá dedina (Horné Opatovce)
Synonymom slovenského mesta duchov je bezpochyby niekdajšia dedina Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom, ktorá bola jednoducho vyškrtnutá z mapy. Oblasť Žiarskej kotliny sa v polovici minulého storočia točila výlučne okolo výroby hliníka a tomuto „fenoménu“ sa nevyhli ani Horné Opatovce, kde vyrástla klasická fabrika, ktorá dedinčanom zabezpečila trvalú prácu.
Po istej dobe sa však intenzita výroby v miestnej fabrike začala prejavovať nekontrolovateľnými vplyvmi na zdravie obyvateľov a predovšetkým detí. Kašeľ, krivenie chrbtice či nezvratné zmeny zubov patrili k neprehliadnuteľným zdravotným ťažkostiam, ktoré sa podpísali pod zrušenie obce. Popolček sa z továrne ľahko šíril vzduchom a denne začierňoval okná domov a pôvodní obyvatelia so zdesením spomínajú na detské časy, kedy sa domov vracali celí čierni.
Fluorovodík, oxid hlinitý, arzén, ťažké kovy či oxid siričitý patrili k hlavným výstupom továrne a na dennej báze spôsobovali prílišné zníženie kvality životnej úrovne až do dňa, kedy sa na stole objavilo zrušenie obce a dedinčania boli nútení opustiť svoje domovy a začať nový život v Žiari nad Hronom a okolitých obciach.
Ruiny Horných Opatoviec síce nedočahujú na gigantické mestá duchov ako Varosha na Cypre či Oradour-sur-Glane vo Francúzsku, ale na Slovensku je toto miesto zreteľným prienikom histórie a súčasnosti. Dnes tam natrafíte na niekoľko pôvodných domov, ktoré sú už pravdepodobne nestabilné a vstup do ich útrob je skutočne len na vlastné riziko, avšak radšej si ich obzrite z bezpečnej vzdialenosti.
Počas obhliadky bývalej dedinky vás môže zaraziť pomerne zachovalý gotický kostol, ktorý pôsobí odlišným dojmom ako zvyšné pôvodné budovy. Rímskokatolícky kostol je zasvätený svätému Vavrincovi a svoju súčasnú podobu nadobudol po rekonštrukcii začiatkom minulého storočia. Návštevníci si pochvaľujú nielen fotogenický exteriér, ale aj zachovalý pôvodný interiér kostola, ktorý akoby so zaniknutou obcou nemal ani nič spoločné. Ak však fúka ten správny vietor, istotne vás neminie nepríjemný zápach z neďalekej skládky odpadov.
Hotel duchov (Hotel Slovan)
Za mestá duchov môžeme v našich končinách považovať aj miesta a budovy, ktoré chátrajú a často vzbudzujú u ľudí prekvapivo veľký záujem, aj keď nedokážu prakticky nič ponúknuť. Jedným z takýchto miest je aj bývalý piešťanský Hotel Slovan, ktorého zánik nespôsobila žiadna ekologická katastrofa, prvú ranu mu uštedril vtedajší komunistický režim a o druhú sa postarala privatizácia, vďaka ktorej sa hotel dostal do rúk Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany.
Z ich strany však dodnes neprišla žiadna iniciatíva či návrh, ktorý by vydláždil cestu k obnove jedného z najluxusnejších hotelov na Slovensku, aký ste v tých časoch mohli navštíviť. Začiatkom 90. rokov sa dokonca vykonávali rekonštrukčné práce, ale, bohužiaľ, s výsledkom, ktorý určite mnohých neprekvapil – budova aj naďalej chátrala ako ruina.
Budova už na prvý pohľad pôsobí nevyužívane a inak to nie je ani v samotnom interiéri, ktorý si však ako bežný návštevník len tak neobzriete. Niektoré jeho časti však jasne odkazujú na rekonštrukčné práce, ktoré tu po privatizácii prebiehali. O tom, že o využitie budovy nie je žiaden záujem vás upovedomia aj povypadávané okenné rámy, rozbité okná, chýbajúce kusy omietky, ale tiež betónový múr pokrytý grafitmi.
Od kúpeľov k urbexu (Kúpele Korytnica)
Bezpochyby každý Slovák už ochutnal alebo minimálne počul čo-to o značke pramenitej vody Korytnica, ktorej zdroj nájdete po ceste na Donovaly. Po roku 2013 sa z iniciatívy nového vlastníka podarilo sprístupniť pramene, ktoré dnes využíva široká verejnosť.
Niekdajší funkčný kúpeľný komplex tvorili kúpeľné domy, nechýbala ani preslávená kaviareň a viaceré kúpeľné budovy, ktoré slúžili hosťom. Do tejto idylky však zasiahla dobre známa sila privatizácie a to, čo z týchto budov zostalo sú chátrajúce stavby, ktoré sa ujímajú akurát ako plátno pre sprejerov.
O zruinovaných kúpeľoch sa môžete dozvedieť aj z videí, v ktorých sa odvážlivci vyberú preskúmať každé ich zákutie. Stav budov je ponechaný osudu, sile prírody a únave materiálov, preto je aj zakázané vstupovať do interiérov budov, avšak dá sa pomerne nenápadne prešmyknúť dovnútra, keďže nie je problém nájsť rozbité okno či chýbajúce dvere. Mnohým zvedavcom ale bohato stačí nahliadnuť do vnútorných priestorov len cez okenné obloky.
