Túži objavovať neznáme miesta hlavne na Blízkom Východe a v Južnej Ázii, spoznávať miestnych obyvateľov a prekonávať vlastné cestovateľské hranice.
Matej Peluha je jedným zo sprievodcov cestovnej kancelárie BALOO, vyštudoval informatiku a cestovanie mu učarovalo natoľko, že sa odhodlal na vlastnú päsť navštíviť Irak. Maťo navštevuje opustené mestečká a budovy v Rumunsku, Iraku, Sýrii či na Špicbergoch a hovorí tiež o ich skutočnom turistickom potenciáli, ktorému pomáha aj urbex.
Keď sa povie mesto duchov, mnohým napadne Pripiať na Ukrajine či Varosha na Cypre. Ktoré mesto napadá vám a ktoré ste už stihli aj navštíviť?
Na nórskom súostroví Špicbergy sa nachádza opustené ruské mesto Pyramiden, ktoré vyľudnila nadmerná ťažba uhlia. Od konca 90. rokov tu žije len pár ľudí, ktorí sa starajú o turizmus. Po meste sa voľne pohybovať nedá, potrebujete človeka s puškou, keďže tu žije viac ľadových medveďov ako ľudí. Natrafíte tu však na viacero kuriozít, jednou z nich je najsevernejšie položená socha Lenina na svete.
Druhým mestom je Geamăna, rumunská dedina, ktorá bola vysťahovaná diktátorom Ceausescom a následne zaplavená vodou s toxickým odpadom, ktorý pochádzal z neďalekej bane na meď. Dnes hladinu jazera tvorí bahno, cez ktoré nápadne vytŕčajú stromy aj kostolná veža. Miestami ešte môžete vidieť červenkasté sfarbenie vody. Niekoľko ľudí stále žije v okolí v drevených domčekoch, avšak bez prístupu k pitnej vode a elektrine. Obe mestá som už aj navštívil a určite sa tam po rokoch plánujem vrátiť v rámci zájazdov, ktoré organizujeme.
Mestá duchov stratili život väčšinou v dôsledku nejakej katastrofy. Myslíte si, že aj dnes by sa niečo podobné mohlo zopakovať?
Myslím si, že sa to môže zopakovať. Nie každá časť sveta je tak rozvinutá, aby sa niečo podobné nestalo. Vojny (napríklad aj tá na Ukrajine) sú jasný príklad toho, ako sa môžu mestá a dediny vyľudniť. Možno by som spomenul sýrske mestá Aleppo a Homs alebo iracký Mosul. Nemožno hovoriť priamo o mestách duchov, keďže tu žije dosť veľa ľudí, ale niektoré časti týchto miest zničila vojna, a tak sa odtiaľto ľudia museli vysťahovať a ostali len holé kostry zbombardovaných budov kúsok od kolapsu. Hocikde sa však môžu stať aj ekologické katastrofy podobné záplavám a zemetraseniam v Japonsku alebo niečo ako Černobyľská havária.
Chátrajúce a mŕtve mestá sa stávajú čoraz väčším lákadlom pre turistov, aj keď prakticky nič neponúkajú. V čom vidíte ich hlavný potenciál?
Ľudí vždy budú lákať a zaujímať záhady a určitá dávka tajomna a mestá duchov presne toto ponúkajú. Predstaviť si, ako to tam fungovalo pred katastrofou a teraz sa po týchto územiach prechádzať je skutočne fascinujúce.
Aký je váš názor na urban exploration?
Urbex je úžasná vec, vždy je to o napätí. Či už ide o preskúmavanie opustených miest alebo budov, takých máme na Slovensku veľa. Videá určite dokážu pritiahnuť viac návštevníkov, ale je potrebné dbať aj na dodržiavanie zákonov a opatrnosť, keďže hlavne v chátrajúcich budovách môžu číhať nebezpečenstvá.
Ponúkate aj vy ako cestovná kancelária svojim klientom návštevu miest duchov?
Áno. Ľudia zbožňujú tieto miesta a často sú aj najdôležitejšími atrakciami počas našich zájazdov. V Rumunsku navštevujeme už spomínanú dedinku Geamăna a v Sýrii a Iraku mestá Aleppo, Homs či Mosul. V sýrskom meste Maaloula je naším cieľom starý zbombardovaný hotel, ktorý kedysi slúžil ako základňa pre Al-Kájdu, v Babylone zase chodíme do opusteného paláca bývalého prezidenta Saddama Husseina.
Mesto Pyramiden sa v našej ponuke tiež priebežne vyskytuje, ale v zimnom období je loďou nedosiahnuteľné. Kolegovia spájajú návštevu Azorských ostrovov s vyhliadkou z opusteného hotela a aj v Namíbii v opustenom meste Kolmanskop sa naskytne pohľad na staré mestečko uprostred púšte, drevené domy sú zaviate piesočnými dunami a nikde nikto.
Ako sa podľa vás bude vyvíjať tento segment v cestovnom ruchu?
Neočakávam nejaký rapídny rozvoj, mestá duchov sú stále len pre veľmi úzku skupinu ľudí. Popularita bude určite rásť, ale pomaly.
