Mikroskopické plastové častice, ktoré denne prijímame z vody, potravín či soli, majú oveľa väčší vplyv na naše zdravie, než sa doteraz predpokladalo. Nová vedecká štúdia ukázala, že mikroplasty dokážu meniť zloženie črevného mikrobiómu, čo môže mať vplyv aj na našu náladu a psychickú pohodu. Vedci zaznamenali zmeny podobné tým, ktoré sa objavujú u pacientov s depresiou a rakovinou hrubého čreva.
Tím vedcov z Lekárskej univerzity v Štajerskom Hradci a výskumného centra CBmed skúmal, ako rôzne typy mikroplastov ovplyvňujú baktérie v ľudských črevách. V laboratóriu vytvorili model črevného mikrobiómu z vzoriek piatich zdravých dobrovoľníkov, ktorý následne vystavili piatim najčastejším plastom – polystyrénu, polypropylénu, polyetylénu, PMMA a PET.
Vedci odhalili prepojenie medzi mikroplastmi a črevnými baktériami
Po niekoľkých dňoch si vedci všimli zmeny v kolóniách baktérií, ktoré sa nápadne podobali tým, aké sa vyskytujú u ľudí s depresiou či s rakovinou čreva, píše portál Mirror. „Niektoré druhy mikroplastov dokázali zásadne ovplyvniť rovnováhu črevných baktérií,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Christian Pacher-Deutsch. „Neznamená to, že plast priamo spôsobuje depresiu, no je zrejmé, že má merateľný vplyv na mikrobióm a teda aj na naše zdravie,“ dodal.
Plastové častice sú všade okolo nás
Podľa výskumníkov sa mikroplasty nachádzajú prakticky v každom kúsku nášho prostredia. „Našli sme ich v rybách, morskej soli, balenej aj kohútikovej vode,“ upozornil Pacher-Deutsch.
„Ľudia s nimi denne prichádzajú do kontaktu – prostredníctvom jedla, vzduchu či pokožky. Keďže mikrobióm zohráva zásadnú úlohu pri trávení a psychickom zdraví, je rozumné minimalizovať ich príjem,“ doplnil.
Štúdia ďalej ukázala, že rôzne typy plastov pôsobia na rôzne druhy baktérií – napríklad Lachnospiraceae, Oscillospiraceae, Enterobacteriaceae a Ruminococcaceae. Najväčšie zmeny vedci zaznamenali v baktériách z kmeňa Bacillota, ktoré majú kľúčový význam pre imunitu a trávenie. Súčasne došlo aj k zvýšeniu kyslosti prostredia, čo môže narušiť rovnováhu črevnej flóry.
„Druhý mozog“ v ohrození
„Mikroplasty môžu fungovať ako nosiče chemických látok, ktoré menia správanie baktérií,“ objasnil Pacher-Deutsch. „Zvyšujú kyslosť prostredia a vyvolávajú stresovú reakciu mikroorganizmov, čím narúšajú rovnováhu celého mikrosystému,“ vysvetlil.
Vedci z ďalšej štúdie, ktorú zverejnil web Science Daily, pripomínajú, že črevný mikrobióm sa často označuje ako „druhý mozog“, pretože priamo ovplyvňuje imunitu, náladu aj psychické procesy. Nové poznatky preto naznačujú, že dlhodobé pôsobenie mikroplastov by mohlo nepriamo prispievať k rozvoju duševných porúch.
Výskum pokračuje, ale varovanie je jasné
Štúdia bola predstavená na prestížnej konferencii United European Gastroenterology Week 2025 v Berlíne. Vedci plánujú nadviazať ďalším výskumom s väčším počtom účastníkov, aby presnejšie pochopili, ako mikroplasty ovplyvňujú ľudské zdravie.
„Je ešte priskoro na jednoznačné závery, no vieme, že mikroplasty v tele nie sú neškodné. Ovlplyvňujú zložité biologické procesy a každé ich obmedzenie môže byť pre naše zdravie len prospešné,“ uzatvára Pacher-Deutsch.
Tip na záver: Ak chcete znížiť množstvo mikroplastov, ktorým sa denne vystavujete, siahnite po nefiltrovaných potravinách, sklenených fľašiach a vyhýbajte sa nadmernému používaniu plastov v domácnosti.
