V posledných rokoch vedci zaznamenali znepokojujúci fenomén – mikroskopické kúsky plastu, známe ako mikroplasty, sa hromadia v ľudskom tele vrátane mozgu. Hoci zatiaľ nie je dostatok dôkazov na jednoznačné vyhodnotenie, či nám tieto neviditeľné častice škodia, výskum v tejto oblasti naberá na obrátkach.
Mikroplasty sú všade – od vrcholu najvyšších hôr, cez hlbiny oceánov, až po vzduch, ktorý dýchame a potraviny, ktoré konzumujeme. Objavili sa v pľúcach, srdciach, placentách a prekvapivo aj za hranicou krvi a mozgu, čo vedcov prinútilo začať skúmať možné dopady na naše zdravie. Informoval vedecký portál Sciencealert.
Jednou z prelomových štúdií je výskum publikovaný vo februári 2025 v prestížnom časopise Nature Medicine. Vedci skúmali mozgové tkanivo 52 zosnulých osôb z Nového Mexika a zistili, že množstvo mikroplastov v mozgu sa v priebehu rokov zvyšuje. Vedúci výskumu, toxikológ Matthew Campen, dokonca uviedol, že v mozgu sa našlo množstvo plastu zodpovedajúce veľkosti plastovej lyžičky – alebo asi 10 gramov, čo prirovnal k nerozbalenej pastelke.
Vedci vyzývajú k predbežnej opatrnosti
Napriek tomu však odborníci vyzývajú k opatrnosti. Toxikológ Theodore Henry zo škótskej Heriot-Watt University upozorňuje, že ide o relatívne malú štúdiu, ktorá ešte potrebuje nezávislé overenie.
Chemik Oliver Jones z austrálskej RMIT University dokonca spochybňuje zistenia a tvrdí, že zatiaľ neexistuje dostatok dát, aby sme mohli hovoriť o rozšírení mikroplastov v mozgoch ľudí vôbec – nie to ešte o ich škodlivosti. Zdôrazňuje tiež, že ľudia, ktorých mozgy boli skúmané, boli pred smrťou zdraví a že výskumníci sami nepreukázali škodlivé účinky mikroplastov.
Doterajší výskum sa sústreďuje najmä na pozorovania, ktoré však nevedia priamo preukázať príčinnú súvislosť. Napríklad štúdia z roku 2024 publikovaná v New England Journal of Medicine spojila hromadenie mikroplastov v cievach s vyšším rizikom infarktu či mozgovej mŕtvice.
Experimenty na myšiach dokonca naznačili, že mikroplasty môžu spôsobovať zriedkavé krvné zrazeniny v mozgu, hoci vedci zdôrazňujú, že hlodavce sa od ľudí výrazne líšia.
Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2022 vyhlásila, že doterajšie dôkazy sú stále nedostatočné na definitívne zhodnotenie rizík mikroplastov pre ľudské zdravie. Napriek tomu však mnohí odborníci apelujú na uplatňovanie tzv. predbežnej opatrnosti – to znamená, že by sme nemali čakať na úplné dáta, ale mali by sme začať okamžite konať.
Napríklad nedávna správa Barcelonského inštitútu globálneho zdravia zdôrazňuje, že je potrebné už teraz obmedziť vystavenie ľudí mikroplastom, zlepšiť metódy hodnotenia rizík a venovať zvýšenú pozornosť najzraniteľnejším skupinám. Inak by sme mohli čeliť širšej zdravotnej kríze v budúcnosti.
Medzitým sa produkcia plastov na celom svete od roku 2000 zdvojnásobila a predpokladá sa, že do roku 2060 by sa mohla až trojnásobne zvýšiť.
