Herec Milan Ondrík (44), známy svojím prirodzeným prejavom a silnými hereckými výkonmi, sa opäť ukázal ako človek, ktorý sa nebojí hovoriť nahlas. Po premiére filmu Ema a Smrtihlav v bratislavskom kine Lumière sa prihovoril divákom s prejavom, ktorý zostal v ušiach ešte dlho po potlesku. Jeho slová neboli len o filme – boli o nás všetkých.
Film ako výstraha
V snímke stvárňuje dôstojníka Hlinkovej gardy, ktorý sa počas vojny zamiluje do Maďarky – čo v tom čase predstavovalo tabu. Píše v článku denník Nový Čas. Ondrík takto upozorňuje na to, ako nás dejiny učia – a zároveň zrkadlia to, čo sa deje dnes. „Ten film nie je len o minulosti. Je o súčasnosti, len oblečený do dobových kostýmov,“ povedal.
Pochádza z Oravy, no má zmiešané korene. „Moja babka bola sčasti Poľka, dedko pankhart. U nás bolo slovo Maďar len nadávka. Až keď som prišiel na VŠMU, stretol som prvýkrát Maďara,“ zaspomínal si. Jeho otec neskôr dodal vetu, ktorá sa Ondríkovi hlboko vryla do pamäti: „Tí Maďari vôbec nie sú zlí.“
Hádky, nenávisť a strach z budúcnosti
V diskusii po premietaní sa herec odklonil od témy filmu a otvorene sa priznal k obavám z dneška. „Sme rozhádaní medzi sebou, v rodinách, medzi priateľmi. Už nepotrebujeme cudzie národy, aby sme si hľadali nepriateľov – dokážeme to sami. Dúfam len, že tie hádky a rozdelenia ostanú v slovách. Že sa nestanú niečím väčším. Lebo raz sa to môže preklopiť – a bude neskoro,“ povedal so znepokojením.
Dodáva, že aj keď sa vojna možno zdá vzdialená, v skutočnosti je veľmi blízko. „Ja sa bojím, čo bude o tri roky. Vojna nie je ďaleko – deje sa tu vedľa nás. Neprišla len tak, ono to gradovalo. Tí, čo umreli, už sú mŕtvi, a tí čo žijú, to prežili. Tak sa ja utešujem pri myšlienke, že by sme mali ísť do vojny,“ vyznal sa Ondrík.
Hlas, ktorý si treba vypočuť
Ondrík nehovorí ako politik, ale ako občan, sused, otec, syn. Jeho slová nie sú návodom, ale výstrahou. Možno práve teraz potrebujeme viac ľudí, ktorí nehovoria nahlas len texty zo scenára, ale aj slová, ktoré vychádzajú z duše.
