Je skromne ukrytá a pokiaľ pracuje bezchybne, ani nevieme, že ju máme. Štítna žľaza je nenápadný, sotva päťcentimetrový orgán, no napriek svojej malej veľkosti zastáva v ľudskom tele množstvo kľúčových funkcií. Hormonálne látky, ktoré vylučuje, usmerňujú prakticky všetky esenciálne systémy, od ktorých je náš život závislý – od rytmu srdca a tráviacich procesov až po pevnosť kostného tkaniva a kognitívnu činnosť mozgu. Riadi náš metabolizmus, termoreguláciu tela, energetickú hladinu, duševný stav aj plodnosť.
Ťažkosti s funkciou štítnej žľazy sa zvyknú vyvíjať veľmi pomaly, niekedy sa prejavia až po mnohých rokoch. Práve pre ich nenápadný a plazivý nástup sa často chybne pripisujú obyčajnému prepracovaniu, psychickému napätiu, či jednoducho prirodzenému procesu starnutia.
Aktuálne poznatky však naznačujú, že značná časť obyvateľstva Európy bojuje s hypotyreózou – stavom, kedy organizmu nedostatkujú hormóny štítnej žľazy. Endokrinologička Emília Mojtová potvrdzuje, že väčšina týchto ochorení prebieha dlhodobo bez symptómov, čo znamená, že o nich pacienti celé roky nemajú ani tušenie. Neskorá detekcia akýchkoľvek dysfunkcií štítnej žľazy pritom radikálne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku budúcich závažných zdravotných komplikácií.
Riaditeľka metabolizmu v nečinnosti
Štítna žľaza riadi tempo nášho metabolizmu pomocou dvoch základných hormónov: tyroxínu (známeho ako T4) a trijódtyronínu (T3). Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sú poruchy štítnej žľazy ignorované, spočíva v rutinnej lekárskej praxi. Počas bežnej preventívnej prehliadky, ktorú má dospelý človek absolvovať raz za dva roky u svojho obvodného lekára, sa totiž z krvného obehu štandardne neanalyzujú hladiny hormónov štítnej žľazy.
Kľúčovým a najčastejšie využívaným laboratórnym testom je vyšetrenie TSH (hladina tyreotropného hormónu). Toto vyšetrenie dokáže s vysokou citlivosťou určiť diagnózu na základe koncentrácie TSH v krvi. Zmeny v hladine TSH často fungujú ako „systém včasného varovania“ – objavujú sa skôr, než sa reálna hladina hormónov štítnej žľazy v tele stane príliš vysokou alebo príliš nízskou.
Toto vyšetrenie sa však štandardne vykonáva len pri jasnom podozrení na poruchu, ak existuje rodinná anamnéza ochorenia, alebo ak pacient už prejavuje zjavné symptómy.
Nejasné a nešpecifické signály, ako sú pretrvávajúca únava, nevysvetliteľné kolísanie telesnej hmotnosti a výrazné zmeny nálady, si pacienti len zriedkakedy spoja s možnými poruchami tohto orgánu. Následné odkladanie návštevy lekára tak celkovo prispieva k oneskorenému stanoveniu diagnózy.
Čo všetko odhalí špeciálne vyšetrenie?
TSH však nie je jedinou veličinou, ktorá nám prezradí dôležité informácie o stave štítnej žľazy. Endokrinologička Mojtová dodáva, že „voľný hormón štítnej žľazy FT4, prípadne doplňujúce autoprotilátky definitívne potvrdia alebo vylúčia autoimunitný zápal štítnej žľazy.“
Na odhalenie akýchkoľvek potenciálnych uzlov alebo cýst je podľa jej slov mimoriadne vhodný aj ultrazvuk krčnej oblasti. „Preventívna diagnostika sa odporúča najmä ženám, ktoré plánujú tehotenstvo, v prípade zvýšeného výskytu ochorení štítnej žľazy v rodinnom kruhu, a tiež u jedincov s inými autoimunitnými ochoreniami,“ radí lekárka.
Poruchy štítnej žľazy sa môžu manifestovať na dvoch opačných stranách spektra: keď sa hormónov produkuje nadmerné množstvo, ide o hypertyreózu; keď je ich naopak nedostatok, hovoríme o hypotyreóze. Obe dysfunkcie sprevádzajú odlišné prejavy a dôsledky, ale v každom prípade narúšajú životne dôležitú rovnováhu celého ľudského tela.
