Mimovládne organizácie upozorňujú, že za uplynulé roky prišli o milióny eur. Odvolávajú sa na rozhodnutia ministerstiev, ale ako dôvod vidia aj kritiku, ktorú adresujú politikom.
Výsledky spoločnej analýzy viacerých mimovládnych neziskových organizácií (MNO) ukázali, že štát v posledných dvoch rokoch znížil financovanie mimovládok pracujúcich vo viacerých sektoroch o 15 až 16 miliónov eur. Finančne utrpeli najmä neziskovky zaoberajúce sa životným prostredím, rozvojovou pomocou, kultúrou či ľudskými právami.
Na tlačovej konferencii o tom vo štvrtok informovali zástupcovia mimovládneho sektora. Poukázali, že štátne peniaze nedostávajú najmä voči politikom kritické organizácie.
Odstúpil od prísľubov kofinancovania
Spolupracovník Platformy pre demokraciu Boris Strečanský priblížil, že ministerstvá a ďalšie štátne organizácie obmedzujú financovanie viacerými spôsobmi.
„V niektorých prípadoch, ako napríklad životné prostredie, zohrávalo veľkú úlohu aj to, že štát odstupoval od niektorých svojich predchádzajúcich záväzkov a prísľubov v oblasti kofinancovania,“ uviedol.
Poukázal, že následne organizácie prichádzajú aj o peniaze z iných zdrojov, pretože projekty, na ktorých by mohli pracovať, bez chýbajúcej časti prostriedkov nezrealizujú.
Štát najväčšie škody spôsobuje sám sebe
Okrem toho štát rušil výzvy či menil ich zameranie. Strečanský spomenul aj nerešpektovanie odporúčaní expertov. „V roku 2024 došlo k zrušeniu jedinej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv na ministerstve spravodlivosti,“ doplnil správca Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Ako dodal, rezort opätovne výzvu spustil, no pôvodné projekty, ktoré sa hlásili do zrušeného kola, už neprešli.
Koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová poznamenala, že štát takto najväčšie škody spôsobuje sám sebe. Odvolala sa najmä na zníženie financovania vzdelávania o životnom prostredí.
„Keďže environmentálne organizácie majú väčší priestor, ako učitelia alebo školy, venovať sa nejak systémovo environmentálnemu vzdelávaniu, tak dokázali prinášať programy pre veľké spektrum škôl širšie a systematickejšie,“ podotkla.
Ako doplnila, štátu sa hodnota mnohých projektov zároveň vracia, pretože mimovládne organizácie zabezpečujú aj služby, ktoré štát nevie financovať.
„Sú to projekty na praktickú ochranu životného prostredia, ktoré by štát sám nevedel realizovať, nemá ich z čoho platiť a v zásade by sme mali byť na tie projekty hrdí a vážiť si ich a byť radi, že ich máme,“ upozornila.
Sprísnenie kontroly
Kritika mimovládok je podľa Úradu vlády SR neopodstatnená. Jeho vedúci argumentuje ročnými príspevkami zo štátneho rozpočtu vo výškach niekoľkých stoviek miliónov eur, dodáva STVR.
„Je to naša odpoveď na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý zastavil náš zákon o kontrole transparentnosti tretieho sektora a tým úplne znemožnil verejnú kontrou mimovládok. Pritom len minulý rok skončilo u nich viac ako 400 miliónov eur z peňazí nás všetkých,“ ozrejmil Juraj Gedra.
Podľa neho by sa mala sprísniť kontrola využívania verejných peňazí, ktoré putujú mimovládnym organizáciám „Niektoré mimovládne organizácie hrubo podvádzajú a zneužívajú tieto peniaze, ktoré dostávali. Rozhodli sme sa, že využijeme to, čo máme k dispozícii, teda tie kontrolné mechanizmy,“ spresnil premiér Robert Fico.
Gedra avizoval posilnenie tímov, ktoré sa budú zaoberať kontrolou financovania tretieho sektora, o približne desať percent ľudí.
