Minimálna mzda predstavuje najnižšiu zákonom povolenú odmenu za prácu na plný úväzok. Jej cieľom nie je len určiť spodnú hranicu zárobku, ale najmä chrániť ľudí s nízkymi príjmami. Má zabezpečiť, aby pracujúci neupadli do chudoby, a zároveň podporovať spotrebu v ekonomike. Vyšší príjem totiž znamená viac peňazí, ktoré sa vracajú späť do obehu prostredníctvom nákupov a služieb.
Na Slovensku došlo od začiatku roka k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy. Nárast o takmer 100 eur ju posunul na úroveň 915 eur mesačne. Na prvý pohľad ide o citeľné zlepšenie, no samotná suma ešte veľa nepovie, pokiaľ ju neporovnáme s ostatnými krajinami Európskej únie. Práve takéto porovnanie ukazuje, že aj po zvýšení zostáva slovenská minimálna mzda skôr na chvoste európskeho rebríčka.
Slovensko ostáva na chvoste
Podľa údajov Eurostatu malo k 1. januáru 2026 zavedenú národnú minimálnu mzdu 22 z 27 členských štátov EÚ. Výnimku tvorí päť krajín – Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Z krajín, kde minimálna mzda existuje, sa až osem štátov nachádzalo pod hranicou 1000 eur mesačne. Slovensko sa so sumou 915 eur zaradilo práve do tejto skupiny.
Pre lepší prehľad je možné rozdeliť krajiny podľa výšky minimálnej mzdy do viacerých kategórií. Medzi štáty s najnižšími zárobkami patria najmä krajiny strednej a východnej Európy:
- Bulharsko – 620 eur
- Lotyšsko – 780 eur
- Rumunsko – 795 eur
- Maďarsko – 838 eur
- Estónsko – 886 eur
- Slovensko – 915 eur
- Česko – 924 eur
- Malta – 994 eur
Ako uviedlo openiazoch.sk, v ďalšej skupine sa nachádzajú krajiny, kde minimálna mzda presiahla hranicu 1000 eur, no stále neprekročila 1500 eur mesačne. Ide napríklad o Grécko, Chorvátsko, Portugalsko či Poľsko. Na opačnom konci rebríčka stoja štáty západnej Európy, kde minimálna mzda výrazne presahuje 1500 eur mesačne, pričom absolútnym lídrom je Luxembursko so sumou 2704 eur.
Rozdiely sa zmenšujú po zohľadnení životných nákladov
Porovnanie minimálnych miezd v nominálnych sumách však neodhaľuje celý obraz. Eurostat upozorňuje, že rozdiely medzi krajinami sú výrazne menšie, ak sa zohľadní cenová hladina. Pri prepočte na paritu kúpnej sily sa berie do úvahy, čo si ľudia za svoju mzdu reálne môžu dovoliť v každodennom živote.
Po tejto úprave sa minimálne mzdy v krajinách EÚ pohybovali od 886 jednotiek parity kúpnej sily v Estónsku až po 2157 v Nemecku. Aj keď sa týmto prepočtom rozdiely zmenšujú, stále platí, že najvyššia minimálna mzda bola približne 2,4-krát vyššia než tá najnižšia. To naznačuje, že aj pri nižších cenách v niektorých krajinách zostávajú rozdiely v životnej úrovni medzi pracujúcimi v rámci Európskej únie citeľné.
