Minimálna mzda v Európe sa v roku 2026 výrazne líši – v prestížnom Luxembursku je viac než 3-krát vyššia než v Bulharsku. Slovensko síce zaznamenalo výrazný nárast, no stále je to oproti európskym štátom málo a patrí skôr k nižšej vrstve krajín EÚ.
Rok 2026 priniesol pre minimálne mzdy v celej Európe ďalšie úpravy, ktoré odrážajú ekonomické rozdiely medzi západom a východom kontinentu. Podľa najnovších údajov pre 22 krajín Európskej únie európski pracovníci sledujú medziročne rast či stagnáciu svojich minimálnych zárobkov, ktoré sú často rozhodujúcim faktorom životnej úrovne najnižšie platených zamestnancov.
Pozrite si v našom grafe, kde sa nachádza Slovensko:
Najvyššiu minimálnu mzdu v EÚ má tradične Luxembursko, kde základná mesačná mzda dosahuje až približne 2 704 € brutto – viac než 4-krát viac než najnižšia minimálna mzda v EÚ. Nasledujú štáty Írsko, Nemecko, Holandsko a Belgicko, kde mesačné minimum prekračuje 2000 €.
V kontraste k bohatým krajinám sú na opačnom chvoste rebríčka Ukrajina (173 €), Moldavsko, Albánsko, Macedónsko a Bulharsko.
Kde sa nachádza Slovensko?
Na Slovensku sa minimálna mzda výrazne zvýšila od 1. januára 2026. Nová zákonná minimálna mzda je 915 € brutto mesačne, čo predstavuje historický medziročný nárast o takmer 100 € oproti predchádzajúcemu roku.
Tento posun posunul Slovensko zo spodnej skupiny EÚ do strednej skupiny krajín s minimálnou mzdou nad 900 €, hoci stále pod hranicou 1 000 € mesačne. Môžeme predpokladať, že cieľom vlády bude v budúcom roku presiahnuť túto hranicu.
- V prepočte na paritu kúpnej sily (PPS), ktorá zohľadňuje rozdielne ceny v jednotlivých krajinách, Slovensko tiež patrí do strednej cenovej skupiny.
- Táto metóda ukazuje skutočnú hodnotu peňazí, ktoré si pracovník môže dovoliť kúpiť vo svojej krajine.
- Podľa Eurostatu Slovensko v PPS skončilo približne pod stredom medzi krajinami EÚ, čo znamená, že reálna kúpna sila minimálnej mzdy nie je ani len priemerná.
Slovensko si v roku 2026 formálne polepšilo. Minimálna mzda stúpla a krajina sa posunula vyššie v európskom rebríčku.
Otázka však znie, či ide o reálne zlepšenie životnej úrovne, alebo len o štatistickú korekciu imidžu. Vyššia minimálna mzda sama o sebe ešte neznamená, že ľuďom zostane na konci mesiaca viac peňazí.
Rast miezd sprevádzali nové dane, vyššie odvody a zdražovanie základných tovarov aj služieb. Energie, potraviny aj bývanie rástli rýchlejšie než čisté príjmy. Aký je výsledok? Zamestnanec má na papieri vyšší príjem, no jeho kúpna sila často stagnuje alebo klesá. Štát si z vyššej mzdy vezme viac a domácnostiam zostane podobná suma ako predtým.
Najtvrdšie dopady pociťujú živnostníci a drobní podnikatelia. Tí čelia rastúcim nákladom, poklesu objednávok a novým odvodovým povinnostiam. Zavádzanie mikroodvodov aj pre nízkopríjmových živnostníkov viedlo k rušeniu živností a návratu do šedej ekonomiky.
Vyššia minimálna mzda tak v praxi zvyšuje tlak na malé podnikanie, ktoré je chrbtovou kosťou regiónov. Slovensko sa formálne odpútalo od úplného dna európskeho rebríčka. Nestala sa minimálna mzda len nástrojom politického marketingu, nie systémovej zmeny?
Bez rýchlejšieho rastu čistých príjmov sa zvyšovanie minimálnej mzdy mení na štatistický trik, nie na zlepšenie života. A to je problém, ktorý žiadny rebríček nezakryje.
