Transakčná daň, generálna prokuratúra či pandemická dohoda. To sú témy, kde sa strana Hlas názorovo rozchádza s ich koaličným partnerom Smerom. Budú spomínané témy priestorom pre ďalšie nezhody v koalícii alebo si Hlas-SD jednoducho razia vlastnú cestu, aj keď v rozpore so svojimi partnermi? Nielen o politických otázkach, ale aj o fungovaní slovenského školstva diskutoval v relácii Téma s Petrom Bielikom minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže z Hlasu-SD Tomáš Drucker.
V úvode relácie na otázku, či v koalícii ešte ide o pravdu, alebo už len o moc, minister školstva a podpredseda Hlasu-SD Tomáš Drucker reagoval: „Neviem hovoriť za kolegov, viem hovoriť za stranu Hlas. Máme najdôležitejšie rezorty z pohľadu vplyvu na život ľudí – sociálnu oblasť, zdravotníctvo, školstvo aj energetiku. Išli sme do tejto vlády s cieľom zlepšovať ľuďom život. Pokiaľ má toto celé zmysel, budeme to robiť.“
Drucker priznal, že napätie v koalícii existuje, no Hlas-SD sa podľa neho musí jasne vyhraniť, ak dôjde k zásadným rozporom: „Musíme ten hlas použiť, aby sme dali najavo, že toto už je príliš veľké vychýlenie kyvadla a tieto čiary sú pre nás neakceptovateľné. Máme jasné zakotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach aj v rámci koaličnej zmluvy.“
Červené čiary
Ako príklad Drucker uviedol pandemickú zmluvu, kde Hlas-SD odmietol hlasovať proti spolu s premiérom, hoci Smer-SD mal iný postoj: „Naše argumenty boli vypočuté aj od pána premiéra, pretože sme nehlasovali proti. To je pre mňa podstatné. Všetko ostatné sú tanečky.“
Drucker tiež otvorene pomenoval, kedy bola podľa neho porušená koaličná zmluva: „Koaličná zmluva bola porušená vtedy, keď nebol zvolený predseda Národnej rady, keď sa predkladali zákony v parlamente bez súhlasu ministra. Trvalo nám niekoľko mesiacov, skoro až rok, kým sme zvolili predsedu Národnej rady, nomináciu, ktorá prináležala strane Hlas.“
Význam pandemickej zmluvy
Dôležitou témou bola pandemická zmluva pod patronátom Svetovej zdravotníckej organizácie. Drucker vysvetlil, že ide o dobrovoľnú dohodu takmer 200 krajín, ktorá má zlepšiť spoluprácu pri budúcich pandémiách: „Táto zmluva nezakazuje ani neprikazuje nikomu nič. Žiadna globálna inštitúcia nám nebude hovoriť, čo máme robiť. V súčasnosti tento proces nie je vo finálnej fáze ratifikácie. To bude asi za rok a pol.“
Minister zároveň kritizoval, že Slovensko by nemalo v tejto fáze hlasovať proti: „Pre našich občanov samotné hlasovanie proti nič neznamená. Nie je to ani prejav zvrchovanosti, ktorý budeme mať možno o rok-dva, keď už príde ratifikácia. Teraz to na nás vrhá len divný pohľad.“
Na otázku, či by Slovensko malo trvať na tom, aby aj veľké krajiny umožnili vyšetrovanie príčin pandémie na svojom území, Drucker priznal limity: „To je dohoda možného. Dať dokopy 200 krajín s geopoliticky odlišnými záujmami nie je jednoduché. My zo Slovenska nebudeme diktovať, čo majú robiť USA, Čína, Rusko alebo India.“
Spor o generálneho prokurátora a rozpočet
Diskutovalo sa aj o prezidentskom vete k rýchlo schválenej rente pre generálneho prokurátora. Drucker zdôraznil, že prezident je nezávislou inštitúciou a Hlas-SD nebude jeho veto prelamovať: „Za stranu Hlas sme povedali, že v tomto nebudeme prelamovať veto prezidenta a podporíme ho. Je to aj čestný predseda našej strany.“
V súvislosti s rozpočtom a financovaním školstva Drucker ocenil prístup ministra financií Kamenického: „Sú naozaj veľmi trpezliví v tom, ako diskutujú s jednotlivými šéfmi rezortov o prioritách. Schválenie zvýšenia miezd o 7 % v tomto a budúcom roku je unikát. Celkový objem tohto zvýšenia bude od roku 2026 takmer 700 miliónov eur.“
Minister upozornil, že rozpočet školstva v roku 2024 narástol o takmer 700 miliónov, v roku 2025 takmer o miliardu: „V roku 2021 a 2022 to bolo kumulatívne za dva roky len 38 miliónov eur. Jasné, že by som si želal 3 miliardy, ale myslím si, že priority a kľúčové veci v školstve udržíme.“
Regionálne rozdiely a platy učiteľov
Moderátor upozornil, že nástupný plat učiteľa je v Bratislave stále nízky. Drucker oponoval: „Zaviedli sme v Bratislave kompenzačný príspevok 135 eur mesačne, bez ohľadu na to, v akej pozícii ste a koľko rokov pracujete. Navyše zavádzame pohyblivú zložku, ktorú bude môcť riaditeľ prideliť mladému učiteľovi, ak dosahuje vynikajúce výsledky.“
Minister priznal, že regionálne rozdiely v životných nákladoch sú problém: „Nominálne vyjadrenie platu ešte neznamená rovnakú kúpnu silu. Ľudia žijú v horšej kúpnej sile, v horšej kvalite života. Napríklad v Prešovskom kraji dosiahnu náklady na bývanie len 60 % z toho, čo musia zaplatiť ľudia v Bratislave.“ Drucker tiež naznačil, že riešenie bude vyžadovať spoluprácu so samosprávami.
Kritika povinných škôlok
Horúcou témou boli aj povinné škôlky pre štvorročné a trojročné deti, kde Hlas-SD čelí ostrej kritike najmä zo strany KDH. Drucker odmietol prirovnania k stalinistickým praktikám: „Prirovnávať to k stalinizmu je úbohé. Je to nekorektné voči všetkým obetiam komunizmu, aby som takýmto ľahkovážnym spôsobom bral takéto tvrdé slová.“
Minister zdôraznil, že návrh nie je o povinnosti chodiť do škôlky, ale o povinnosti predprimárnej výchovy: „Ak to rodičia vedia zabezpečiť sami, nech to robia. V štvrtom roku života sa overí, či majú deti primerané zručnosti. Ak ani jeden z rodičov nemá stredné vzdelanie, bude to musieť zabezpečiť materská škola.“ Drucker argumentoval aj dátami: „Zo skupiny detí, ktoré nikdy nenavštevovali materskú školu, až 68 % nedosiahlo ani základnú gramotnosť. Tí, ktorí chodili od troch rokov, len 20 % nedosiahlo základnú gramotnosť.“
Odmietol tiež obavy z násilného odoberania detí: „Nikto nejde trhať deti rodičom. Nejdeme internátnym spôsobom. Ak to robí 90 % rodičov, tak to asi nie je zlé.“ Drucker tiež pripomenul, že homeschooling zostáva zachovaný: „Trojročné dieťa v normálnom priemere potrebuje sociálnu interakciu, sociálny kontakt. Najlepší rodič mu nedokáže nahradiť kamarátov.“
Medzinárodné porovnanie a cieľ zvýšiť šance detí
Minister Drucker poukázal na medzinárodné skúsenosti: „Francúzsko, Nórsko a Maďarsko túto povinnosť natvrdo zaviedli. Priemerná zaškolenosť na Slovensku je dnes 84%, no sú krajiny, ktoré sú na 95%. Majú tým lepšiu šancu na úspech detí.“ Dodal, že návrh je zameraný najmä na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia: „Najväčšiu potrebu majú práve sociálno-znevýhodnené skupiny. Ak to rodičia vedia zabezpečiť sami, nech to robia. Ale sú tu takí, ktorí to zabezpečiť nevedia a nie je to v záujme detí ani spoločnosti.“
Minister Drucker v závere relácie zdôraznil, že Hlas-SD zostáva zodpovedným koaličným partnerom, ktorý sa nebojí vyhraniť: „Musíme mať viac hlasu v Hlase. Nie preto, aby sme sa trieštili, ale aby sme si rozumeli. Mať rozdielne názory je v poriadku.“
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube