Minister spravodlivosti Boris Susko podal dovolanie v trestnej veci bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Rezort zdôrazňuje, že nešlo o iniciatívu ministra, ale o reakciu na podnet, pričom o ďalšom osude prípadu rozhodne výlučne súd.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) podal dovolanie v prípade Františka Imreczeho, ktorého Špecializovaný trestný súd minulý rok odsúdil trestným rozkazom.
Dovolanie neprišlo z vlastnej iniciatívy
Dovolanie bolo podané na základe externého podnetu, nie z vlastného rozhodnutia ministra. Pre TASR to potvrdil vedúci tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR Petar Lazarov. Na prípad upozornil magazín Kontext.
„Môžeme potvrdiť, že v uvedenej trestnej veci bolo na podnet – nie z vlastnej iniciatívy – podané dovolanie podľa § 371 ods. 3 druhej vety Trestného poriadku,“ uviedol Lazarov pre TASR.
Rezort mlčí, upozorňuje na úniky informácií
Ministerstvo spravodlivosti zároveň odmietlo poskytovať bližšie detaily k samotnému obsahu dovolania. Ako vysvetlil Lazarov, rezort dlhodobo kritizuje vynášanie informácií z trestných spisov.
„Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky však už v minulosti opakovane kritizovalo vynášanie informácií z trestných spisov, a preto sa nebude aktuálne k uvedenej veci vyjadrovať ani zverejňovať dokumenty z vami spomínaného súdneho konania a takto ovplyvňovať nielen samotné konanie, ale aj verejnú mienku,“ dodal.
O dovolaní rozhodne výlučne súd
Rezort spravodlivosti pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a jeho posúdenie patrí výhradne do kompetencie súdu. Minister môže konanie len iniciovať, nie však hodnotiť vinu ani navrhovať trest.
„Minister spravodlivosti nemá oprávnenie navrhovať konkrétny druh ani výšku trestu, čo je výhradnou kompetenciou súdu. Minister je oprávnený iba iniciovať konanie o dovolaní, bez právomoci posudzovať vinu či navrhovať trest,“ zdôraznil Lazarov.
Špecializovaný trestný súd pre TASR potvrdil, že dovolanie proti trestnému rozkazu z 13. januára 2025 eviduje a v súčasnosti ho doručuje procesným stranám.
Kauza Mýtnik a verdikt bez trestu
Prípad Františka Imreczeho súvisí s kauzou Mýtnik. Exšéf finančnej správy bol uznaný vinným z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní v súvislosti s údajne predraženými IT zákazkami v rokoch 2013 až 2018.
Súd síce konštatoval jeho vinu, no od uloženia ďalšieho trestu upustil. Sudca považoval za postačujúci predchádzajúci trest – trojročný podmienečný trest so skúšobnou lehotou päť rokov a peňažný trest 202.000 eur, ktorý Imrecze dostal v roku 2023 za korupciu na základe dohody o vine a treste.
